Kapitola ôsma

9. listopadu 2011 v 20:55 | Lupi |  Hľadám... 2 :)
A je to tu, po dlhom - predlhom čase, predposledná kapitola :) Venovaná verným :) Dúfam, že sa Vám bude páčiť, komentáre potešia.
Vaša Lups


"Toto je strata času," povedala Elza a otrávene sledovala profesora, ktorý nastavoval pomôcky k premietaniu. Sedeli sme v jednej z prednáškových siení a netrpezlivo čakali. Z ministerstva mágie v Anglicku prišla ponuka na stáž, ktorá súvisela s výskumom Vlkolačieho elixíru. Samozrejme, že sa všetci hneď začali hlásiť. Nie každý deň sa naskytla takáto príležitosť. Hlavne vzhľadom na prestíž, ktorú tým každý mohol získať. Zahraničná stáž! Sen každého študenta.

Profesor Fritz nás však zavolal na špeciálnu prednášku. Vraj sa nemáme hlásiť na výskum niečoho čo ani nepoznáme. Nikto to nechápal. Vlkolakov predsa pozná každý. Všetci sme sa o nich učili. Stále to asi bolo málo.

Starší čarodejník dokončil prípravy a pred nami sa objavilo obrovské biele plátno. Zamrmlal kúzlo a položil svoj prútik na lavicu do ktorej sa posadil. Z prútika sa začalo šíriť žlté svetlo a na plátne sa zjavili obrázky. Sála stíchla.

Na plátne sme videli ženu. Nízku, útlu, jemnú. Krásnu. Pokojne sedela na drevenej stoličke v prázdnej izbe a hľadela si na dlane položené na kolenách. Elza vedľa mňa nechápavo odfrkla. V tom ju osvietil pás svetla, ktorý do miestnosti prúdil z okna. Žena zaťala päste a očividne sa celá napla. Začala ťažko dýchať a jej tvár nadobudla akési kruté rysy. Začala sa zúrivo metať a ceriť zuby. Odrazu nepôsobila ani trochu krehko. Bola desivá. Vyskočila zo stoličky a začala si trhať oblečenie a s ním si akoby driapala vlastnú kožu. Akoby jej odrazu bola malá. Jej nohy sa akoby zlomili v kolenách. Začala sa zväčšovať a jej tvár sa postupne menila na vlčiu. Prišlo mi zle.

Tri hodiny sme sledovali dianie v tej malej izbietke, kde jedna úbohá žena prežívala svoje prekliatie. Ubližovala si, nevedela o sebe. Bolo to strašné.

Keď profesor zrušil kúzlo, nikto neprehovoril. Pred každým sa objavila nevyplnená prihláška.

"Teraz ešte raz vypíšte svoje prihlášky. Kto svoje rozhodnutie zmenil, môže odísť."

Osemdesiat percent ľudí opustilo miestnosť.

&&&.

Všetko sa to začalo piateho júna. Mesiac po prvom teste nášho elixíru. Za ten čas sa toho veľa neudialo. Z Malfoya nikto z nás nezahliadol ani jeden svetlý vlások, kvôli skúškam na Rokforte, ale to neznamenalo, že sme nemali prácu. U nášho vlkolaka sa objavili nežiaduce účinky, a tak sme museli riešiť ako predísť zimnici, zvracaniu a praskaniu kože. Za ten čas som často navštevovala Jamesa a Eve, ktorá mala porodiť v nasledujúcich dňoch a môj brat bol z toho neuveriteľne nervózny. Párkrát som bola u Weasleyovcov a musela počúvať ponosy na Mela, ktorý mal očividne známosť, ale domov ju nechcel priviesť. Najhoršie bolo počúvať lamentovanie uja Rona, ktorý sa obával, že známosť jeho syna je muž. Na všeobecnej nespokojnosti v rodine pridal aj fakt, že ani Lia ešte nepriviedla svojho nového priateľa, aj keď sa zdalo, že je s ním spokojná a vo svojom byte prespávala naozaj máločo.

Čo bolo nadmieru podozrivé, za celú dobu som sa nestretla s nikým z rodiny Lupinovcov. Čo robia? Kde sú? Dokonca ani Weasleyovci sa o nich nezmieňovali a prišlo mi hlúpe pýtať sa na nich. Čo ak sa seriózne pohádali a jediná zmienka o nich by ma taktiež priviedla do nemilosti? To som naozaj nechcela riskovať. Plus, niektoré veci sa nemenia a stále mám rada sladkú nevedomosť.

To všetko sa však malo zmeniť piateho júna, kedy mal nastať ďalší spln. Nová várka elixíru bola pripravená, Malfoyom skontrolovaná (bol ju pozrieť v čase, kedy sme už všetci sedeli doma a večerali, zanechal len odkaz, že je spokojný), služby rozdelené. Prvú šichtu si mala vziať Vivi s Michaelom a ďalšiu ja s Chrisom. Matt mal prísť nakoniec, po premene a pomôcť liečiteľom. Po predchádzajúcej skúsenosti sme už boli pripravený. Naznášali sme si do laboratória pľuvandlíky, rachotiacu sedmu a šach. Pár krížoviek a kníh.

A tak, keď som o dvanástej vstupovala do laboratória bolo všetko tak, ako naposledy. Michael s Vivi hrali karty a vlkolak sedel znudene v rohu miestnosti za čarovnou stenou. Usmiala som sa nad ich radosťou, že ma vidia.

"Konečne, už som myslela, že tu zostarnem!" zvolala Vivi a ponaťahovala si stuhnuté kĺby.

"Stalo sa niečo zaujímavé?" opýtala som sa a vzala do ruky zložku s poznámkami. Už som nebola taká ustráchaná ako naposledy. Prvýkrát sa vždy každý bojí a je neistý. Naštudovala som si všetky možné knihy a štúdie o vlkolakoch a bola som si istá, že ma nič neprekvapí. Cítila som sa akoby som mala dnes skúšku a bola som na ňu perfektne pripravená. Na istote mi pridával aj fakt, že mojím partnerom bude Chris a nie Malfoy, ktorý je sám o sebe dosť znervózňujúci, nie to ešte v kombinácii s vlkolakom.

Celý večer sa však v mojej mysli stráca v tieni udalostí, ktoré nastali po východe slnka. S Chrisom sme hrali hry a dobre sme sa pri službe bavili. Vlkolak ani raz nezavrčal, len ticho sedel a pozoroval nás. A to bolo naozaj pozitívne. Že si netrhal kožu a podobné veci. Náš elixír naozaj fungoval. A to bol nevídaný úspech.

O pol piatej ráno však začalo vychádzať slnko a Chris nechcel aby som mu pripravila kávu. Vlastne premenu vlkolaka ešte nevidel (a ja len na zázname), a tak sme sa podporovali navzájom. Teda, drvili sme si ruky a takmer si vzájomne obhrýzali nechty. Všetko prebehlo tak ako na videu profesora Fritza, len akoby niekto na prehrávači stlačil FF. Bolo to strašné.

To všetko ale naozaj nie je podstatné. Dôležité bolo, že náš vlkolak bola tá najkrajšia žena na svete. Chvíľu sme sa s Chrisom nemohli vynadívať na blonďavú bohyňu, ktorá pred nami sedela nahá a snažila sa predýchať svoju premenu.

Z otupeného obdivovania nás vyrušilo až jej hlasné potiahnutie nosom. Rýchlo som schmatla habit a deku a prehodila ich cez ňu. Chris jej podával vreckovky a zároveň posielal patronusa do kancelárie ministra, kde sedeli liečitelia a Matt. Hlasné poťahovanie nosom sa zmenilo na usedavý plač. Vydesilo ma to.

"Je... je všetko v poriadku? Cítite sa zle? Niečo vás bolí?" pýtala som sa a snažila sa ju upokojiť pohladením po ramene.

Žena len pokrútila hlavou a ďalej fňukala.

"Liečitelia sú za minútu tu, pomôžu vám," povedal Chris a vydesene ju sledoval.

"Nič.. nič mi nie je. To len... len, že... nič ma nebolelo. Nič... nič som ne-necítila. Nič," snažila sa povedať medzi vzlykmi. Schmatla ma za habit a zašepkala ďakujem.

Vtedy sa do laboratória dostavili liečitelia a mladá žena sa musela podrobiť zdravotnému vyšetreniu. Matt začal s Chrisom čítať zložku z dnešného testovania a ja som sa posadila na jeden zo stolov, ktorý bol mimo všetkého diania a celá som sa triasla aký na mňa mali jej slová dopad. Až teraz som si poriadne uvedomila, že táto stáž nie je len stáž, ktorá mi pomôže v kariére, ale je to niečo, čo pomôže stovkám ľudí, ktorý každý mesiac prežívajú svoje vlastné peklo. Svoju vlastnú smrť. Ak sa tento elixír podarí tak, ako dúfame, uľahčíme ľuďom ich životy. Zachránime ich.

Chris si ku mne prisadol a videla som na ňom to isté citové pohnutie aké som prežívala ja. Ani jeden z nás nikdy nezabudne na radosť tej ženy.

"Tak to máme za sebou, ako sa cítiš?" opýtala som sa a objala ho okolo ramien. Len pokrčil plecami a zamrmlal: "Ďakujem bohom, že sa dnes nič šialené nestalo."

Ďakoval, samozrejme, predčasne. To som zistila v momente, kedy sa do labáku premiestnil Malfoy, celý roztržitý a nervózny. Žena si práve upravovala habit a čaromedici sa dohadovali s Mattom o ďalšom postupe. Nebudem hovoriť aký šok to bol, keď Malfoy pribehol k tej žene a úzkostlivo sa jej pýtal ako sa cíti. Chytil ju za ramená a starostlivo sa jej prizeral. Mierne ho odstrčila a tvárila sa nanajvýš nepríjemne. Zliezla som zo stola a podišla bližšie. Rovnako urobil aj Chris, ktorý sa tváril podozrievavo.

"Je všetko v poriadku?" opýtal sa Chris. Malfoy sa strhol, akoby si nás všimol až teraz a pustil tú ženu. S vyrovnaným pohľadom sa pozrel naším smerom.

"Áno, všetko je v úplnom poriadku. Myslím, že na dnes sme skončili, tak vezmem Tori domov." Chytil ženu za lakeť nevšímajúc si jej protestov.

"To je v poriadku, Malfoy, prišiel som po ňu, tak ako si to želala. Vezmem ju do strediska. Tam si odpočinie," ozvalo sa spoza našich chrbtov a vysoký mužný Thomas Lupin prešiel okolo mňa a neznámu Tori objal okolo ramien. Tá sa naňho vďačne usmiala a nechala sa ním podoprieť.

Neviete si predstaviť, aká prekvapená som bola. V tej chvíli som dokázala len nemo zízať a nevychádzať z údivu. Cítila som sa ako v čiernej diere a jediné čo som dokázala vnímať, bol môj bývalý chlapec, ktorý bol teraz muž. Muž!

Thomas sa na mňa pozrel a usmial sa: "Rád ťa vidím, Lilly. Ale uvidíme sa neskôr." A odviedol si neznámu krásavicu von z nášho labáku. Malfoy sa len na všetkých zamračil, nazúrene porkčil nosom a odmiestnil sa.

A ja s Chrisom sme sa na seba len nechápavo žmurkali. Samozrejme, Chris nechápal Malfoya, ale ja som nechápala Malfoya, tajomnú ženu a Thomasa zároveň. Potrebovala som odpovede.

&&&

"Ach, už som si myslela, že si ma na skoré raňajky pozvala len tak, z lásky a z radosti z mojej spoločnosti," povedala Lia a odpila si zo svojej kávy. Sedeli sme na slnkom zaliatej terase v Šikmej uličke a raňajkovali. Zároveň som Liu vypočúvala ohľadom súvislostí, ktoré mi očividne chýbali.

"To stredisko je vlastne niečo ako domov pre vlkolakov. Založil ho Remus hrozne dávno. Začínali ako malá spoločnosť, pre vlkolakov, ktorý sa priznali a založili aj hnutie aby si vydobyli lepšie práva v spoločnosti. Ich komunita a práva sa rokmi zväčšovali, a tak isto aj to stredisko. Sídlia neďaleko Londýna vo veľkom dome, na prízemí sú kancelárie a hore izby. Za splnu sa všetci, ktorý sa boja premiestnia tam a spolu sa premieňajú. Je to pre nich vraj znesiteľnejšie. Každopádne sú tam vždy čarodejníci, ktorý dozerajú aby sa nikomu nič nestalo."

"A čo tam robí Thomas?" opýtala som. Lia len pokrčila ramenami.

"Čo asi? Žije tam. Robí všetko možné, čo je treba." Zamyslene som miešala svoju kávu.

"Dnes som ho videla," povedala som potichu a Lia na mňa prekvapene pozerala.

"A?"

"A bolo to divné. Prišiel po vlkolaka, ktorého sme testovali. Vlastne by som o tej žene nemala hovoriť. Myslím, že žiarlim. Bola až príliš krásna."

"Čože?" nechápala Lia moje nesúvislé bľabotanie.

"Dnes bol spln, testovali sme elixír. Z vlkolaka sa stala žena, príliš krásna a Thomas po ňu prišiel aby ju vzal do toho ich strediska."

"Aha..."

"Zaujímavá bola reakcia Malfoya. Nazval ju Tori a správal sa príliš starostlivo." Lia prekvapene zhíkla.

"Vravela si Tori?" opýtala sa aby mala istotu. Len som prikývla.

"Tak to si mala, moja drahá, česť zoznámiť sa s pani Malfoyovou."

&&&

Bolo pol dvanástej a ja som dopila siedme pivo. Nie, žiadne ďatelinové čarodejnícke, ale pekne, muklovské, ktoré má grády. Tri fľaše som rozbila o svoju krásnu snehobielu stenu, ktorá už svoju nádhernú farbu tak skoro nezíska. Púšťala som si nahlas rockovú muziku a snažila sa zbaviť hnevu. Po tom ako som spadla vďaka tomu, že som sa potkla o pohodenú fľašu som si musela dať sprchu. Studenú.

Lia mi to celé vysvetlila. Draco Malfoy sa oženil krátko po tom čo sme skončili školu ("A ty si o tom nevedela?"- "Nie dočerta!") s nádhernou a múdrou Astóriou Greengrasovou. Vlkolačkou. Ich známosť trvala roky, ale podľa klebiet ho Tori stále odmietala kvôli svojmu problému. Nakoniec sa však nechala zlomiť, ale manželstvo bolo nešťastné. Tori bola náladová a skľúčena a Malfoy sa ožieral. Až sa nakoniec rozhodol vymyslieť lepší elixír. A to ma dostalo sem. Pekne to zapadlo. Za profesorom Fritzom šiel ohľadom odborných rád, pretože je to naozaj majster elixírov. A tam stretol mňa. Nešťastné manželstvo a osamelosť sa podpísali pod jeho rozhodnutia - preto sa so mnou bozkával. Chudák. A ja hlúpa som si myslela, že keď hovoril o novom začiatku, hovoril o známosti, maximálne o slabom priateľstve, nie o partnerstve! Ja som taká hlúpa! Ak by hlúposť bolela, trpím v kŕčoch na zemi.

Udierala som sa do čela, keď som pochopila, prečo ten vlkolak tak vrčal, keď sme spolu hrali šach. Jeho manželka proste žiarlila! Bože! Som taká stupídna! Vyliezla som zo sprchy a otvorila si fľašu ohnivej.

Po štyroch pohárikoch som sa cítila opustene. A hlúpo. Som márnomyseľná. Malfoy ani nič nenaznačoval a ja som si celý život niečo namýšľala. Vlkolaci proste asi budú riadiť môj život už navždy.

&&&

O ôsmej hodine večer ma zo spánku na zemi vedľa gauča zobudila sova, ktorá mi klopala na okno. Vonku sa stmievalo a moje vlasy sa pospájali do dredov, lebo som ich po sprche nerozčesala. Bolo to nechutné. S povzdychom som otvorila okno a sova mi na stôl spustila malú obálku. Na malom lístočku sa písalo:

O desiatej U kančej hlavy? Thomas

Rýchlo som sa pozrela na hodinky a hneď na to do zrkadla. Nestihla som sa zamyslieť, či vôbec chcem ísť a utekala do sprchy napraviť spúšť, ktorú som na sebe napáchala.

Rýchlo som si usušila a rozčesala vlasy. A oveľa menej rýchlo si vybrala čo na seba. A potom som si spravila make up a rýchlo sa odmiestnila. Meškala som päť minút.

Thomas sedel pri bare a popíjal ohnivú. Prekvapene som nadvihla obočie. Nevedela som, že pije. Samozrejme, že ho nesúdim, po tom všetkom čo som dnes vypila ja. Stále mi nedochádzal fakt, že je proste dospelý. Muž.

Aj keď moje ženské ja si to uvedomilo hneď v prví moment, keď som ho dnes uvidela. Bol vysoký, mužný, mal ramená, mal hruď, mal strnisko. Takmer som v tom mužovi pred sebou nespoznávala toho štíhleho chlapca, ktorého som ľúbila.

Ale ten tam bol stále. Uvidela som ho v jeho očiach, keď ma zbadal stáť pri dverách. Usmial sa na mňa a postavil sa aby ma zovrel do silného objatia. Nadýchla som sa jeho vône, ktorá sa vôbec nezmenila a príjemne ma v srdci zahriali spomienky a city, ktoré sme zdieľali.

"Bál som sa, že neprídeš," povedal a ponúkol mi stoličku.

"Popravde," pokrčila som ramenami, "som ani nestihla rozmýšľať, či chcem prísť, alebo nie."

"To beriem ako dobré znamenie," usmial sa. Objednal mi ohnivú a keď sme sa obaja napili, atmosféra medzi nami zhustla.

"Odpusť mi," povedal vážne a hľadel do svojho pohára, "že som ti to vtedy nepovedal. Mal som byť úprimný. Nebola si len moje dievča, ale aj moja najlepšia priateľka a tí majú právo vedieť všetky tajomstvá."

"Áno, keby ste mi to vtedy všetko povedali, vôbec som sa s Jamesom nemusela hádať a stratiť kontakt s tebou a Mellom." Zosmutnela som. Bola to pravda. Boli ešte deti, báli sa povedať, že jeden z nich je vlkolak, lebo ľudia sa ich boja. Radšej si ich rozhnevať, ako smutne hľadieť, ako sa im otáčajú chrbtom.

"Ak by som vtedy vedel, čo všetko zatajovanie spôsobí, hneď by som to vyklopil." Pokrčila som ramenami. Nemohla som mu povedať, načo som myslela. Že ak by mi to vtedy povedal, bála by som sa ho. Musela som dospieť aby som dokázala akceptovať čím je.

"Vedel si, že som v Anglicku?" opýtala som sa po chvíľke ticha.

Prikývol.

"A prečo si ma nevyhľadal?" opýtala som sa.

"Preto, prečo si mi ty neodpovedala ani na jeden list. Preto, prečo si ty nevyhľadala mňa."

Hodili sme do seba ďalší pohárik.

"Už sme dospelý. Na tieto doťahovačky by sme mohli zabudnúť."
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Katy Katy | 10. listopadu 2011 v 23:24 | Reagovat

Jeeej ..zas som namiesto ucenia sem zasla... a co som nenasla...konecne nova kapitolka...ani nemozem uverit a naozaj skvela ...ty vies pekne prekvapit.... inak kedy Lilly knecne docvaklo ze Thomas je vlkolak?? uz sa neviem dockat co bude dalej... nemam slov...sikovnica sikovna:)

2 Katy Katy | 10. listopadu 2011 v 23:54 | Reagovat

uz vieeeem.... zabudla som na Jamesa.... inak toto je predposledna:( skoda... tato poviedka  je skvela.... dobry napad ...pekne napisana... ach... ale dakujem ze sa ju snazis dokoncit

3 Lupi Lupi | Web | 17. listopadu 2011 v 18:47 | Reagovat

A ja ďakujem, že si verná:) Myslím, že si posledná, ktorá pri mne zostala:)

4 Kris Kris | Web | 20. listopadu 2011 v 14:54 | Reagovat

Ach, ach, aaaaach :))) THOMAS!!! KONECNE! MUZNY THOMAS, pre merlina :) Malfoy je v chomute? to bolo prekvapive a krasny muzny sexi Thomas, hmmm, vitaj spat :) Konecne sme sa dockali, na tuto kapitolu som cakala par rokov! teraz uz budem cakat na kaprcu, kde Thomas poriadne opre o stenu Lilly a budu BANG hahah.
Chris a Lia zeby budeee? hmmm? Moj uzsny Chris po svojej uzasnej predlohe :P
Milujem toto dielo a vzdy bude mat v mojom srdci speci miesto :)

5 zuzulinka zuzulinka | 16. února 2012 v 3:19 | Reagovat

padla na mna nostalgia... tak som sa zacitala... a oooo.... este som z toho nevyrastla :DD :D

6 Sally Sally | E-mail | 13. května 2012 v 4:38 | Reagovat

Neverila som!! Bože, sú dospelí, Malfoy je zadaný, tak šup do postele :D
Lupi fandím ti, ty too dopíšeš! :)

7 Katy Katy | 16. prosince 2012 v 13:40 | Reagovat

Ahoj....ja viem uz je ot davno co si pridala tuto kapitolu, ale aj tak by som ta chcela poprosit skus to dokoncit.... myslim ze jedna kapitola a je koniec... prosiiim

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama