Chodbovice, hormóny a podraz

27. března 2011 v 0:10 | Lupi |  Vysokoškolské kadečo
V utorok som bola na chodbovici. Neviem prečo, ale párty bola na každej chodbe nášho intráku. Ja som zo svojho prvého poschodia vyliezla na štvrté. Kamarát rádiotechnik ma zavolal. Na bunke býva s chalanmi zo športovej fakutly. Vraj im prídu spolužiaci a tak. Myslím si, fajn, prečo nie? Po pol hodine sledovania ľudí na chodbe som však došla k prekvapivému záveru. Neboli športovci vždy tí mužní? Viete, nemali vždy veľa svalov, smrdeli potom a ja neviem... prdeli? Neboli to oni, čo kládli na piedestál svoju mužnosť? Kedy sa to zmenilo?
Pretože to, čo som mala možnosť sledovať určite mužné nebolo. Resp. som sa cítila viac mužne ako mi pripadali oni. Totiž, nikdy som nevidela viac metrosexuality na jednom mieste. Chalani mali opnuté nohavice (ale nie tým sexi "ledabolo" anglickým spôsobom), ale Terranova "somakogayajkeďnímniesom" štýlom. Nožičky nemali nastrkané do adidasiek, alebo do nejakých super odľahčených Nike tenisiek (akoby sa dalo čakať, keďže som si všimla, že športovci nosievajú športovú obuv). Nie, nie, mali (a to do jedného!!!) na nožičkách tramky, uzučké celé tramôčky. K tomu široké širokánske opasky rôznych farieb s obrovskými sponami, ktoré lákali pozornosť na ich uzučké pásy a rôznofarebné opnuté tričká (hlavne vo farbách highlighter zvýrazňovačiek).
A vrcholom bolo, že pili biele víno. Tram-ta-ra-rá! Biele-light-víno. Cítila som sa tam ako pravá dáma s pivom v ruke. Napadlo ma, či to nie je len vybraná skupinka gayfriendly chlapákov, ale zdalo sa, že nie, vzhľadom k tomu, že jeden po mne pokukoval. Ale to mohlo byť aj klamné zdanie, keďže som ten športový šok musela zapíjať litrami piva.
V polovici večera som uvažovala, prečo nesedím na izbe a nerobím niečo zmysluplnejšie, napríklad, prečo nečítam posťahované poviedky, alebo nepíšem seminárky. Príliš neskoro som si uvedomila, že som nechala kľúče v izbe z ktorej sa stala šmajchľovacia kutica.
Aspoň, že mi spoločnosť robili historici, ktorí mi pre tentorkát neprišli ako nerdi, ale ako chlapi na mieste. Ja určite nie som ten typ dievčaťa, ktoré je povrchné a kritizuje všetko dookola. Ja som len stratila svoje ilúzie. Nečakala som, že čo chlap - to hora a doslova chlap. Maskulínum postriekané sprejom Axe. Veď ten môj nemá ani toľko kíl ako ja. A ja mám postavu veruže priemernú (s číslom 36).
Mne k tomu aby mi nejaký chalan pripadal ako chalan stačí aj mužný hlas. Ale športovci nemali ani len to! Napríklad, v rádiu robí istý Jerguš. Je to prezývka, samozrejme. Keď moderuje, jeho hlas je neskutočný. Neviem slovami opýsať, aký je geniálny. Ale vôbec by ste si ho nedokázali spojiť s nevysokým dlhovlasým chalanom v ľanovej mikine okolo ktorého sa šíri omamný opar zeleného rastlinného kamaráta, ktorého sa ešte Sulíkovi nepodarilo zlegalizovať.
Preto si myslím, že je od módneho priemyslu a celej komercie strašný podraz, že nahovorili mužom, že byť mužný už nie je cool.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Putu Putu | E-mail | Web | 16. listopadu 2011 v 5:36 | Reagovat

no comment:-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama