Březen 2011

My first wedding

27. března 2011 v 14:31 | Lupi |  Jednorázovky
Zdravíčko!
Je 27. marca a meniny má Alena. Ale čo je podstatnejšie, svoje narodeniny by mal dnes aj James Potter. A tak som sa rozhodla napísať krátku jednorázovku, songfic. Ospravedlňujem sa za chyby. Nominatív plurálu jednoducho neuznávam. Ak zbadáte chybu, upozornite ma, prosím.
Ach, mimochodom, song ktorý ma inšpiroval je v pokračovaní :)
Nie je to nič moc (tá jednorázovka). Vonku je krásne, a tak som ju odflákla. :D
Hev a najs dej, priatelia,
Lupi

Chodbovice, hormóny a podraz

27. března 2011 v 0:10 | Lupi |  Vysokoškolské kadečo
V utorok som bola na chodbovici. Neviem prečo, ale párty bola na každej chodbe nášho intráku. Ja som zo svojho prvého poschodia vyliezla na štvrté. Kamarát rádiotechnik ma zavolal. Na bunke býva s chalanmi zo športovej fakutly. Vraj im prídu spolužiaci a tak. Myslím si, fajn, prečo nie? Po pol hodine sledovania ľudí na chodbe som však došla k prekvapivému záveru. Neboli športovci vždy tí mužní? Viete, nemali vždy veľa svalov, smrdeli potom a ja neviem... prdeli? Neboli to oni, čo kládli na piedestál svoju mužnosť? Kedy sa to zmenilo?
Pretože to, čo som mala možnosť sledovať určite mužné nebolo. Resp. som sa cítila viac mužne ako mi pripadali oni. Totiž, nikdy som nevidela viac metrosexuality na jednom mieste. Chalani mali opnuté nohavice (ale nie tým sexi "ledabolo" anglickým spôsobom), ale Terranova "somakogayajkeďnímniesom" štýlom. Nožičky nemali nastrkané do adidasiek, alebo do nejakých super odľahčených Nike tenisiek (akoby sa dalo čakať, keďže som si všimla, že športovci nosievajú športovú obuv). Nie, nie, mali (a to do jedného!!!) na nožičkách tramky, uzučké celé tramôčky. K tomu široké širokánske opasky rôznych farieb s obrovskými sponami, ktoré lákali pozornosť na ich uzučké pásy a rôznofarebné opnuté tričká (hlavne vo farbách highlighter zvýrazňovačiek).
A vrcholom bolo, že pili biele víno. Tram-ta-ra-rá! Biele-light-víno. Cítila som sa tam ako pravá dáma s pivom v ruke. Napadlo ma, či to nie je len vybraná skupinka gayfriendly chlapákov, ale zdalo sa, že nie, vzhľadom k tomu, že jeden po mne pokukoval. Ale to mohlo byť aj klamné zdanie, keďže som ten športový šok musela zapíjať litrami piva.
V polovici večera som uvažovala, prečo nesedím na izbe a nerobím niečo zmysluplnejšie, napríklad, prečo nečítam posťahované poviedky, alebo nepíšem seminárky. Príliš neskoro som si uvedomila, že som nechala kľúče v izbe z ktorej sa stala šmajchľovacia kutica.
Aspoň, že mi spoločnosť robili historici, ktorí mi pre tentorkát neprišli ako nerdi, ale ako chlapi na mieste. Ja určite nie som ten typ dievčaťa, ktoré je povrchné a kritizuje všetko dookola. Ja som len stratila svoje ilúzie. Nečakala som, že čo chlap - to hora a doslova chlap. Maskulínum postriekané sprejom Axe. Veď ten môj nemá ani toľko kíl ako ja. A ja mám postavu veruže priemernú (s číslom 36).
Mne k tomu aby mi nejaký chalan pripadal ako chalan stačí aj mužný hlas. Ale športovci nemali ani len to! Napríklad, v rádiu robí istý Jerguš. Je to prezývka, samozrejme. Keď moderuje, jeho hlas je neskutočný. Neviem slovami opýsať, aký je geniálny. Ale vôbec by ste si ho nedokázali spojiť s nevysokým dlhovlasým chalanom v ľanovej mikine okolo ktorého sa šíri omamný opar zeleného rastlinného kamaráta, ktorého sa ešte Sulíkovi nepodarilo zlegalizovať.
Preto si myslím, že je od módneho priemyslu a celej komercie strašný podraz, že nahovorili mužom, že byť mužný už nie je cool.

Rádio, lístky a pôst

17. března 2011 v 20:36 | Lupi |  Vysokoškolské kadečo
Zdravíčko :)
Na úvod musím povedať, že odtok drží! Tento týždeň sa neupchal, ale neustále ho pozorne sledujeme. Vlasy mi začali dorastať, čo ma veľmi teší.
Tento týždeň je v našej jedálni "Týždeň maďarskej kuchyne", takže som sa tomu miestu vyhýbala. Naozaj, maďarská kuchyňa? WTF? Každopádne, smrad kapusty a podobných nechutností sa niesol celým intrákom a myslím, že to je dôvod, prečo celý týždeň neboli punkáči vo svojej skúšobni a mne neostávalo nič iné ako počúvať naše internátne rádio.
Keď už som pri tom internátnom rádiu, niečo o ňom napíšem. Nikto nemá na výber, musíme ho počúvať, každý deň okrem soboty a nedele. Je tam pár relácií ako napríklad "For you", alebo "Letom švetom". Moderujú ich ľudia z masmediálky, avšak bez štipky talentu. Čo je naozaj škoda.
Jeden môj kamarát tam začal robiť technika. Rádiu sa venoval už na strednej a viete ako to na strednej býva. Všetko je zábava, lebo to človek robí s radosťou a pretože naozaj chce. Tu na výške to ľudia berú naozaj veľmi vážne. A teda aj bez radosti. Okrem toho, to rádio naozaj nie je veľmi populárne. Obyvatelia izieb radšej počúvajú smiešne Fun rádio, ktoré hráva päť pesničiek stále dookola. Na našom internátnom aspoň občas počuť Richarda alebo Puding či Polemic. Žiadny Desmod. Boh žehnaj dramaturgom!
Každopádne, toto rádio o všeličom informuje. Vďaka tomu ho ľudia nevypínajú až s takou nechuťou. Viete, keď nemáte internetové prípojky, tak sa vám informácie ako - kúpte si ISIC známku, pošlite prihlášku na intrák na ďalší semester, choďte si po prospechové - hodia.
Okrem toho sa tam občas uskutočňujú súťaže. Väčšinou sa hrá o lístky do kina Scala. Je to malé alternatívne kino, kde veľa ľudí naozaj nechodí. Asi je to pre to, že tam hrávajú menej známe filmy neamerickej produkcie. Napríklad, v utorok som v ňom bola na poľský film "Krótky film o milości" (Krátky film o láske). Cena lístka býva zhruba v cene dvoch eur. Ja som tam bola zadarmo :) Pretože som vďaka kamarátovi technikovi "vyhrala" lístky. Išlo o ďalšiu zo súťaží do ktorej sa nikto neprihlásil. On mal v tom čase prednášku, tak mi tie lístky dal. No nie je mi veselo?
Z filmu som bola nadšená, avšak moja spolubývajúca ani nie. Asi hlavne pre to, že bol film "starý" (1988) a debilný (nechápala symboliku - hlavný hrdina mladík a jeho láska staršia žena inšpirovaná Máriou Magdalénou). A tak som celú cestu k intráku počúvala jej nadávky a ponosovanie.
Čo už.
Ach, a mimochodom. Aj vy ste si všimli, že mládež ingoruje pôst? Diskotéky sú preplnené aj napriek tomu, že by sa malo sedieť doma a myslieť na Ježiša (či tak nejako).
Nech vás sila sprevádza,
Lups

Internátne v(f)šeličo

10. března 2011 v 17:32 | Lupi |  Vysokoškolské kadečo
Dnes sa nám po 584 - krát upchal odtok v umývadle. Vďaka nemu mi opäť značne zredli vlasy. Nebolo nikoho, kto by mi bol zabránil v šialenom driapaní a trhaní. Zlosť vie človeka zmeniť na nepoznanie. Po 584 - krát som zbehla po schodoch na prízemie a od tety na vrátnici si vyžiadala knihy do ktorých sa píšu žiadosti o opravu v izbách. Číslo 144 sa tam opakovalo so železnou pravidelnosťou. Nie, naozaj to nie je naša vina. Vlasy si v umývadle neumývame, nenechávame na tanieroch zbytky jedál, čiže žiadne špagety či zemiaky za moje nešťastie nemôžu. Čo spôsobuje to upchávanie vie iba nejaká nadpozemská bytosť. Boh alebo mimozemšťania. Človek si môže vybrať. Každopádne, uja údržbára stretávam častejšie ako vlastnú mamu.
Inak sa veľmi teším z oteplenia! Aj vy? Konečne mi na balkóne cez noc nezamrzne všetko jedlo! Lebo, keďže nám ten odtok opravili, nemôžem vďaka vode, ktorá v umývadle vždy "stála" rozmrazovať jogurty a mlieko. Naozaj sa z toho veľmi teším. Viete, chladničku by som si veľmi rada poriešila, ale nemala by som ju kam umiestniť. Určite poznáte ako sú intráky riešené. Čo najviac študentov v čo najmenšom priestore. Našim architektom sa to úspešne podarilo. Tlieskame, páni.
Mimochodom, máte radi punk? Nepýtam sa na punkáčov, ich majú radi všetci. Resp. všetky ženy. Ale hovorím o punkáčoch, čo sa umývajú a obliekajú si čisté oblečenie, nie ožranov s lacným čučom. V pivničných priestoroch nášho intráku totiž začala skúšať punková kapela. Nesťažujem sa, hrajú fajnovo, žiadne bum, tresk, bordel, chlast, ale tak.. normálne. Poriadne. Poriadkovo. A keďže takmer všetci moji kamaráti mužského pohlavia sú muzikanti, na hluk som si zvykla. Avšak moja drahá spolubývajúca nie, a tak počúvam jedno aj druhé a moja hlava s nedostatkom vlasov rastie a rastie.
Aj preto som sa rozhodla pre novú rubriku. Svet treba informovať o strastiplnom a ťažkom živote úbohého študenta.
Dodatočne šťastné a veselé MDŽ a dovidenia.
Vaša Lupi