Kapitola siedma

25. února 2011 v 23:12 | Lupi |  Hľadám... 2 :)
Zdravíčko!

Po dlhšej dobe pridávam novú kapitolu. Nie som si ňou istá, ale čert to ber. Dúfam, že sa bude páčiť. Chyby tam budú na milión percent. Kľudne ma na ne upozornite aby som sa zlepšila.

Vaša,
Lups

P.S. Blog mi stále zruší odstavce, takže sa ospravedlňujem. Opravovala som to už asi 5x, ale stále sa to akosi zruší. Neviem, čím to je. Takže sa ospravedlňujem, bude sa to čítať ťažko :(



"Nemohol som si nevšimnúť ako sa na vás v poslednom čase díva."
"Kto?"
"Netvárte sa, že ste si to ešte nevšimli," zasmial sa Fritz.
"O čom to hovoríte?"
"Ach, drahý priateľ, niet nič krajšie a lákavejšie ako láska nádhernej mladej ženy."
"Myslím, že nerozumiem."
"Prosím vás," zasmial sa, "trávim s vami dvoma mnoho času a neuniklo mi to iskrenie medzi vami." Malfoy niečo nezrozumiteľne zamrmlal.
"Netvárte sa tak. Obaja ste mladí a bez záväzkov. Nič vám nebráni užívať si kúzlo okamihu."
Načúvala som za dverami Fritzovej kancelárie. Viem, že sa to nepatrí a vo väčšine prípadov aj nevypláca. V tomto prípade by som povedala, že sa to nevypláca. Profesor Fritz si všimol ako sa dívam na Malfoya? Aká hanba. Ako sa mu teraz pozriem do očí?
Upokojila som sa, zaklopala a vošla.
"Nesiem tie podklady," povedala som a podávala zložku pergamenov profesorovi Fritzovi. Ten sa na mňa milo usmial.
"Ďakujem, drahá. Už ste ma skoro nestihli, dnes idem domov skôr. Sľúbil som svojej žene, že prídem na večeru, tak sa radšej vyberiem, lebo ako sa poznám, zahrabem sa do práce a domov sa dostanem opäť až nadránom." Vzal si kabát, s úsmevom sa rozlúčil a opustil miestnosť. Pozrela som sa na Malfoya. Zamračene sa na mňa díval.
"Deje sa niečo?" opýtala som sa.
"Počuli ste, čo povedal Fritz?" Otvorila som ústa aby som sa obhájila.
"Nemusíte to popierať, viem, že ste počúvali za dverami... chcete k tomu niečo povedať?" opýtal sa. Ja som však už nedokázala premýšľať. Malfoy totiž vykročil a blížil sa ku mne.
"Všimol som si ako sa na mňa dívate," povedal. Zastavil sa na krok odo mňa a natiahol ruku k mojim vlasom. Pohladil ich.
Prešla mnou šialená triaška. Čo to robí? Končeky prstov presunul k môjmu lícu a jemne ho pohladil. Fritz mal pravdu, pretože v tomto momente sa napätie medzi nami dalo krájať. Takmer som nedýchala, keď mi prechádzal po lícach, pomaly opísal priamku obočia, pohladil bradu a pokračoval ku krku. Všetko robil opatrne a neuveriteľne jemne.
Pozrela som mu do očí. Boli nádherne sivé. Také jasné. Odhrnul mi vlasy z ramena a odkryl tak kúsok pokožky.
Zrýchlil sa mi dych. Stála som tam ako natiahnutá struna. Urobil krok ku mne a jeho hruď sa obtrela o tú moju. Mala som pocit, že všetky tieto obyčajné dotyky vnímam tisíckrát intenzívnejšie, ako by som mala.
Pomaly sa sklonil a jemne ten kúsok odhalenej kože pobozkal. Takmer som to necítila. Jeho ruka pokračovala k výstrihu mojej blúzky. V tom čase sa už moja hruď nadvihovala vďaka môjmu bláznivo zrýchlenému dychu.
Odtiahol sa od môjho krku a pozrel mi do očí. Pootvorila som pery. Tak veľmi som chcela aby ma pobozkal. Sklonil sa a urobil to. Jemne pritlačil svoje pery na moje a mne unikol blažený vzdych. Odtiahol sa a opäť sa mi uprene zadíval do očí.
"Túžite podľahnúť kúzlu okamihu?"
"Bez váhania..." zašepkala som a on sa pomaly uškrnul. Sklonil sa a tentoraz svoje pery pritlačil na tie moje silnejšie. Položila som svoju dlaň na jeho zátylok a pritiahla si ho bližšie. Naše bozky sa zmenili na vášnivé a hladné. Jeho jazyk sa pohrával s mojím a neuveriteľne šikovne mi rozopínal gombíky na blúzke. Po celom tele som mala zimomriavky a takmer som sa triasla vzrušením. Blúzka zanedlho spadla k našim nohám a dlaňami mi prešiel po nahej pokožke chrbta. Takmer som zapriadla. Alebo odpadla. Bolo to neuveriteľné a intenzívne. Obyčajné dotyky. Vzdychla som, keď mi stiahol ramienko podprsenky a bozkával kľúčnu kosť. Cítila som ako sa pomaly presúval k prsiam.
Zrazu sa však zastavil a prudko odtiahol. Šokovane sa díval na moju podprsenku. Zmätene som sa na ňu pozrela. Tá podprsenka bol darček od Lii, bola z edície Hrdinovia značky Patilovej tajomstvo. Bola čierna, lemovaná zlatými bleskami. Inšpiráciou bola jazva Harryho Pottera. Lia to považovala za dobrý vtip. On však nie. Striasol zo seba moje ruky akoby som bola nakazená a zhrozene sa na mňa pozrel. Rýchlo ustúpil, schmatol kabát a vybehol z miestnosti.
Osamela som. Zadychčaná, vzrušená, zmätená a ponížená.





"Takže teraz ste akože priatelia?" opýtala sa pochybovačne Lia.
"Neviem či sa to dá... po tom všetkom," odvetila som.
"Nebude to divné? Okrem iného, bol to tvoj profesor a teraz by si ho mala oslovovať Draco?" zapojila sa Ewe.
"Už ste sa videli? Od tej oslavy?"
"Ešte nie. Tá oslava bola včera a ráno je vždy na Rokforte. Vlastne do labákov chodieva málokedy. Zvykla som sa mu vyhýbať."
"Ako to vlastne vyzerá s tým elixírom?" opýtala sa Ewe.
"Ach, výborne, pokročili sme a zajtra večer začíname s testovaním na..."
"Dobre, dobre, iná téma, nudím sa," prerušila ma Lia.
Sedeli sme v Šikmej uličke a pili kávu. Vonku bolo leto, teplo a povieval jemný vánok. Ewe jedla piaty koláč a Lia pila kávu s mliekom bez tuku.
"Matka na mňa nalieha aby som si našla chlapa. Vraj mám na to vek," povedala znudene Lia. S Ewe sme si vymenili pohľady.
"Ako myslíš, vek?"
"Nuž, ona vedela, že sa za otca vydá už od svojich šestnástich. Ja mám dvadsaťtri a žiaden chlap na obzore."
"Nemala som pocit, žeby si nejakého na obzore chcela mať," povedala Ewe. Samozrejme, Lia si svoju slobodu a samostatnosť svedomite užívala.
"Nechcela. Ale rodičia vyhlasujú, že sa chcú dožiť vnúčat."
"A čo Mell?" opýtala som sa a tentoraz si vymenili pohľady moje priateľky.
"Nuž, jediná osoba s ktorou Mell trávi čas je Mike. Je to už rok. Pracujú spolu. Stal sa z neho tajnostkár, čo matku zabíja." Zamračila som sa nad tým, čo mi Lia naznačovala.
"Tak... sú najlepší priatelia a..."
"Nie sú. Môj brat sa o seba priveľmi stará na to aby nemal známosť. A úprimne... otec sa už zmieril s tým, že má syna gaya."
Na minútku sme stíchli a uvažovali, aká škoda je, že Mellove gény sa nebudú ďalej dediť.
"Kažodpádne," začala Lia energicky, "začínam randiť."
"Máš nejakú predstavu o tom ako by mal vyzerať? Muž, ktorý by ťa zaujal?"
"Určite by nemal byť ryšavý." Usmiala som sa. Lia neznášala svoje ryšavé vlasy, ktoré mala celá jej rodina, vrátane mňa.
"A určite by mal byť vysoký a vážny. Možno starší. A určite inteligentný. S konexiami."
"Ak takého stretnem, určite ho zbalím sama," povedala som.
"Som vďačná, že ja už toho svojho mám," zasnene prehovorila Ewe.
"Áno, James je fajn, aj keď je iba športovec."
"Iba športovec? Koho by si chcela ty? Ministra mágie?" zasmiala som sa. A prestala v momente, v ktorom som si uvedomila, že nad tým naozaj uvažuje.
"Škoda, že je Kingsley Shacklebolt ženatý."
"A starý."
"Ale zato skúsený." Rozosmiali sme sa.

&&&

"Takže, rozpis je nasledovný," začal Matt a roztiahol veľký pergamen. Sedeli sme v laboratóriu a napäto počúvali.
"Máme jedného dobrovoľníka, ktorý príde večer pred zotmením, podá sa mu elixír a v miestnosti, ktorá je zabezpečená ochrannými kúzlami ho budeme sledovať. V tejto zložke je postup pri zapisovaní údajov a ďalšie pokyny," povedal a podal zložky Vivi, ktorá ich rozdelila medzi nás.
"Teraz k tomu rozpisu. Michael a Vivi, budete mať dozor do dvanástej, potom vás vystrieda Chris s Malfoyom. Ja prídem ráno s čaromedikmi, ktorý skontrolujú stav testovaného. Shania a Lily, vy tu budete do zotmenia a budete kontrolovať vlkolačí elixír. Prídu sem chlapíci a uložia na labák ochranné kúzla aby sa počas premeny vlkolaka nemohlo nikomu nič stať."
Shania ani ja sme neprotestovali. Sledovať vlkolaka? Nie, ďakujem. Žijem svoj život už nejakých pár rokov a viem, že si zo mňa rád strieľa. Pri mojom šťastí, bude dnešný "testovací" vlkolak Tom.
Pred piatou som už utekala z ministerstva domov.
Bola som nervózna a nevedela som obsedieť. O pol šiestej som volala cez kozub s Liou, ktorá si na večer dohodla rande a pomohla jej vybrať oblečenie. O ôsmej som bola na neskorú večeru u Jamesa a Ewe a o jedenástej večer sa mi do kúpelne primiestnil Chris.
"Lilly! Lilly!" S vytaseným prútikom som vbehla do kúpelne, kde zo seba Chris zhadzoval moje uteráky. Prekrížila som si ruky a čakala na vysvetlenie.
"Lilly! Som tak rád, že ešte nespíš," usmial sa šťastne. Zamračene som sa pozrela na svoje pyžamo. "Spala som," povedala som nahnevane.
"Áno, ten minulý čas je podstatný," povedal a odhodil zo seba posledný uterák. Uvedomila som si, že je veľmi dobre oblečený. Na Chrisa. Ktorý do práce bežne vbehol v tričku v ktorom aj spal, alebo v rozgajdanej flanelke. Mal na sebe vyžehlené nohavice a sivú košeľu.
"Si elegantný," poznamenala som zamračene.
"Ďakujem," žiarivo sa usmial. "Vieš, mám rande." Nadvyhla som obočie. Rande? Štyri hodiny pred nástupom do práce?
"A preto, že si nesmierne inteligentná ti asi došlo, že to nestíham... ehm... veľmi." Neisto na mňa hľadel. Na tvári mal zvláštnu grimasu.
"Nepôjdem za teba do labáku," povedala som rázne pred tým ako mohol vysloviť svoju prosbu. Prečo iné by inak chodil? Jasné, že chce využiť moju slabosť.
"Lilly, prosím," zatiahol srdcervúco.
"Nemôžem!" povedala som pevne, "nechcem stráviť niekoľko hodín s Malfoyom a vlkolakom!"
"Ale prečo? Ja viem, že je neskoro a radšej by si v teple spala a nesral... teda... netrápila by si sa službou, ale prosím, toto rande je pre mňa naozaj veľmi dôležité."
"Tak prečo si ho neodložil? Mal si ho preložiť na iný deň, keď si vedel, že máš dneska prácu! Si taký nezodpovedný!"
"Ale ja som to nevedel. Tú babu som na rande nahováral niekoľko mesiacov. A dnes večer mi zavolala, či sa nestretneme. Na jeden pohárik. A to rande je také skvelé, že sa pretiahlo a už tam v tom bare sedíme niekoľko hodín. Teraz si myslí, že som na záchode. A už som na ňom pekne dlho. Dúfam, že si nebude myslieť, že mám zápchu, alebo vraciam. To by mi veľmi nepomohlo." Naozaj som mu to priala. Je to najdrahší človek v mojom terajšom živote. Ale... nemôžem. S Malfoyom... strážiť vlkolaka. Nechcem vidieť vlkolaka. Nechcem vedieť ako prežíva svoju premenu. Ako je vlkolakom. Ako sa mení v človeka. Čo cíti. Ako sa správa. V každom jeho pohybe by som počula Jamesove slová... pretože Thomas Lupin je vlkolak... som príliš zbabelá. A verím, žeby som ani psychicky nezvládla niečo také. Vedieť, že ten vlkolak pred vami prežíva to isté ako osoba, ktorá pre vás veľa znamená. A ešte k tomu to všetko prežívať s Malfoyom po boku. Okrem desivého by bol ten zážitok aj trápny. A nepríjemný.
"Lilly," povedal Chris a vzal ma za ruky, "prosím." Z pohľadu na to aký je sklamaný sa mi roztriasla spodná pera. Dočerta.
"Ja naozaj nemôžem..." povedala som slabým hlasom. Z hlboka sa nadýchol a usmial sa. Jeho oči však prezradili, že ho to naozaj trápi.
"Čo už. Neodprevadím ju na svitaní a nepobozkám pred vchodom do bytu. Ale to sa predsa môže podariť nabudúce." Objal ma a pobozkal na líce. "Prepáč, že som ťa zobudil, Lilly. Dobrú noc." Venoval mi posledný úsmev a ustúpil aby sa odmiestnil.
"Počkaj!" vyhŕkla som. Toto veľmi oľutujem. Mám príliš dobré srdce.

&&&

Hľadela som na svoj odraz v zrkadle. Namaľovala som sa. Nevýrazne, ale predsa. Bože... urobila som si linku nad očami! Som taká stupídna, až ma to takmer fyzicky bolí. A bolelo aj to ako som si takmer hodinu vyberala čo na seba aby to bolo pohodlné, sexi a nevyzeralo to, že som sa obliekala fakt hodinu. Vzala som si čierne rifle, tielko a na to si prehodila obyčajný čierny habit. Bola som naozaj neuveriteľne nervózna.
Päť minút pred dvanástou som sa primiestnila pred náš labák. Triasli sa mi kolená. Otvorila som dvere a nakukla dnu.
"Dopekla s tebou, Michael!" skríkla Vivi a hodila po svojom priateľovi čiernu kráľovnú. Ten sa obratne uhol a veselo rozosmial.
"Mala by si sa naučiť prehrávať, láska," povedal a zohol sa po figúrku. Párik sedel pri stole osvetlenom sviečkami a hrali šach. Usmiala som sa nad tým a uvoľnene vošla. Malfoy tu ešte nebol tak som sa nemusela stresovať.
"Čo tu vystrájate?" opýtala som sa.
"Lilly! Čo tu robíš?" zvolala prekvapene Vivi a šla ma na privítanie pobozkať na líce.
"Chris má rande, ktoré pokračuje veľmi dobre, tak mu robím veľkú láskavosť," povedala som a zhodila zo seba habit. Bola veľmi teplá noc.
"Veľmi veľkú, lebo úprimne, je to riadna nuda," zapojil sa Michael a zbieral si veci.
"Áno, človek by čakal, že byť v miestnosti s vlkolakom bude nejaké vzrúšo, ale nie je. Od premeny len sedí v rohu a občas zavrčí," povedala Vivi. Prekvapene som nadvihla obočie.
"Čo znamená, že náš elixír funguje. Prvá fáza sa teda podarila a potlačili sme jeho zvieracie... vlastnosti," oznámil Michael a podal Vivi jej bundu.
"Každopádne, necháme ti tu šach. Môžete si s Malfoyom zahrať," povedala Vivi, "my zatiaľ ideme robiť niečo zábavnejšie," uškrnula sa a vycupitala z miestnosti. Michael mi na rozlúčku zamával a nasledoval svoju priateľku. Osamela som.
Labák bol v tomto svetle čarovný a strašidelný zároveň. V rohu miestnosti žiarila čarovná stena. Ožarovala celú miestnosť bielym svetlom. Pomaly som k nej prešla. Bála som sa. V rohu, tak ako vravela Vivi, sedel veľký tvor. Vyzeral presne ako vo filmoch. Veľké chlpaté zviera. Polovlk, poločlovek. Zaplavila ma vlna ľútosti. Tam niekde je uväznený človek. V tele zvieraťa. A nemá na výber.
"Ahoj," zašepkala som. Vlkolak otočil hlavu a pozrel sa na mňa. Vyceril tesáky a zavrčal. Zľakla som sa a zaspätkovala. Do niekoho som však narazila.
"Nemáte sa čoho báť, slečna Woolfová," zašepkal mi do ucha zamatovým hlasom. Zavrela som oči a užívala si pocit, ktorý to vo mne vyvolalo. Položil mi ruky na ramená. Jeho pokožka na mojej. Usmiala som sa. Vlkolak znova zavrčal. Tentoraz strašidelnejšie. To upútalo Malfoyovu pozornosť.
"Čo vravel Michael?" opýtal sa a odkráčal k stolu na ktorom bola položená zložka pergamenov. Takmer som sklamane protestovala, keď odo mňa odstúpil. Pozrela som na vlkolaka, ktorý vyzeral hrôzostrašne a radšej som rýchlo odbehla čo najďalej od čarovnej steny. Postavila som sa k Malfoyovi, ktorý pozorne čítal správu.
"Vraj od premeny len sedel v rohu a občas zavrčal. Nudili sa," podotkla som. Malfoy sa uškrnul a ďalej študoval pergameny.
Zrazu sa na mňa zamračene pozrel.
"Čo tu vlastne robíte, slečna Woolfová?" opýtal sa.
"Ja... teda, Chris... nemohol, a tak ma poprosil, či by som ho zastúpila," vykoktala som. Znervóznela som z jeho priameho pohľadu.
"V poriadku," povedal prosto a opäť sa začítal. Sadla som si za stôl, kde pred tým sedela Vivi a rozložila figúrky šachu. Posunula som pešiaka dopredu.
"Môžem sa pridať?" opýtal sa Malfoy a prisadol si.
"Samozrejme," usmiala som sa. Začali sme hrať. Pravidelne sme však kontrolovali vlkolaka a robili zápisky do zložky. Hrali sme a bolo to naozaj zábavné. Cítila som sa ako pred pár rokmi. U profesora Fritza. Keď Malfoy bol len chlap a ja len žena. Žiadne súvislosti s minulosťou, žiadne komplikácie. Boli sme dvaja milovníci elixírov, ktorí si rozumeli. On nebol taký upätý a vážny. Ja som bola uvoľnenejšia a bezstarostná.
Po piatich hodinách hry sme dohrali. Usmievali sme sa. Všetky hry som prehrala.
"Musím priznať, že ste bojovníčka," povedal a spokojne sa oprel o operadlo stoličky.
"Samozrejme, som predsa Chrabromilčanka," zasmiala som sa.
"Ale podlí Slizolinčania vždy vyhrávajú," podotkol s úškrnom. Vlkolak v rohu opäť zavrčal. Obaja sme mlčali.
"Musím sa vám ospravedlniť," povedal odrazu. Prekvapene som sa naňho pozrela. Ospravedlniť?
"Vtedy... u profesora Fritza... som sa nezachoval správne. Nemal som odísť bez slova. Ani z tej miestnosti ani z krajiny." Očakávala som, že bude pokračovať, ale zdalo sa, že skončil. Po tom čo sa medzi nami stalo a on utiekol, už som ho nevidela. Až teraz. Po dvoch rokoch. Na ďalšom spoločnom projekte.
"Čo sa vlastne stalo?" opýtala som sa odvážne. "Už som predsa nebola viac vašou študentkou."
"Ale stále ste bola dcérou Harryho Pottera." Užasnuto som vydýchla.
"Takže o tom to je? O dvadsaťročnej zášti?"
"Áno," povedal a vystrel sa na stoličke. "Ale myslel som, že teraz, keď spolu pracujeme, mohli by sme na tú zášť zabudnúť."
"Ja s tým problém nemám."
"Tak by sme mohli...pokračovať? Zabudnúť na to čo sa stalo u profesora Fritza?" opýtal sa a končekmi prstov sa dotkol mojej ruky. Zatajila som dych. Čo mi to naznačuje?!
V tom sa však ozvalo hrôzostrašné zavytie. Malfoy sa rýchlo pozrel na hodinky.
"Svitanie," povedal šokovane a rozbehol sa k čarovnej stene.
"Premieňa sa," zakričal mojím smerom. O krok som ustúpila. Toto naozaj nechcem vidieť. Malfoy si všimol môj vyplašený pohľad a povedal: "Dal by som si kávu." Rozbehla som sa preč z labáku do kuchynky aby som mu jednu uvarila. Bolo to smiešne ale bola som mu za to naozaj vďačná. Milým spôsobom mi naznačil, že môžem ísť a nemusím sledovať premenu.
Čo to tam znamenalo? Chcel by Malfoy... mňa? Rozosmiala som sa nad absurdnosťou vzťahov v mojom živote. Jeden chlap je vlkolak a druhý spolužiak môjho otca. Ktorý ho nenávidel. Môj život je naozaj vtipkár.
Varenie kávy mi trvalo hodinu. Nevedela som, koľko trvá vlkolakovi aby sa premenil.
"Je po všetkom," povedal Malfoy a vošiel do kuchynky. "Už pol hodinu sú pri ňom čaromedici a robia testy." Vzal si kávu a odpil si. Zatváril sa zhnusene a vrátil šálku na linku.
"Je studená a hnusná." Usmiala som sa. Nemohla som inak.
Ja, Malfoy, kuchynka a zvláštne napätie. A k tomu fakt, že sa mu zrejme páčim a on sa určite páči mne.


 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Kris Kris | Web | 27. února 2011 v 12:48 | Reagovat

Ach jaaaaj aaaaaaaaa!!! Zhavy Draco och jaj mnam, b ude to zaujimave muhahah!
Ze bol Chris s Liou! Museliii ach jaj ti by teda tvorili parik, no nie?
Argh KTO BOL TEN VLKOLAK? Stavim svoje nohavicky, ze to bol Tom a preto na nich vrcal, ked Draco balil Lilly! :DDD MIlujem tuto kapitolu a tesim tesim sa na dalsiuuu xoxoxxo Si uzasna drahaa

2 Lupiik Lupiik | 27. února 2011 v 17:17 | Reagovat

Drahá, ďakujem:D Ja som si to teraz tak skomplikovala, tá poviedka si ide sama svojou cestou a vymyká sa mi :D
Hahá, uvidíme, či tvoje nohavičky zmenia majiteľa:D [1]:

3 Katy Katy | 1. března 2011 v 0:24 | Reagovat

Skvela kapitolka ako vzdy..... uz sa neviem dockat dalsej:) ale, mam taky pocit ze Kris istanu jej nohavicky:D teda v podstate v to dufam...

4 Tonks Tonks | Web | 5. června 2011 v 19:26 | Reagovat

teraz som po niekoľkých hodinách prešla celé hľadám - obe časti. myslím, že krk z toho nie je nadšený. ale hlava a hormóny... :) ach.
pamätám si, že kedysi som to čítala a akosi som nebola nadšená z toho, že pokračovanie akosi nie je, až som to vypustila z hlavy a aha! ono je :)
ako, milujem draca, ale nie je pre ňu trolinku pristarý? Veď by mohol byť jej otcom?
radšej nech randí s vlkolakom, ktorého mama nevie variť (viem si dokonale predstaviť tonksovej varenie :D) a ktorého otec je... (každý si domyslí pochvalné spevy).
a eve s bábom od jamesa :D Nuž, zlaté. Ale chúďa dieťa, keď sa narodí (predpokladám, že to dieťa, čo sa zmenilo na loptu, bol najmladší granger-weasley :D).
Teším sa na pokračovanie, ktoré bude dúfam čoskoro ;) A pripájam sa k túžbe, aby ten vlkolak bol Tom O:)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama