5. kapitola

14. ledna 2011 v 12:39 | Lupi |  Hľadám... 2 :)
A ako som písala, znova som začala písať. Naozaj už bolo na čase dokončiť príbeh Lils a ďalších mojich miláčikov. Takže tu to máme. 
Ospravedlňujem sa za chyby a krátkosť kapitoly :)


     "Slečna Woolfová?" začula som za sebou povedomý hlas.
     "Profesor Malfoy?!" prekvapene som hľadela na príťažlivého muža pred sebou. Usmial sa.
     "Musím sa priznať, že som vás tu nečakal," povedal príjemným hlasom a obzeral si ma.
     "Profesor Fritz ma poslal za jeho asistentkou, ktorá mi má posunúť podklady k jeho terajšej práci, na ktorej by so mnou rád spolupracoval." Opätovala som mu úsmev, taký ten, ktorý máte, keď stretnete niekoho z minulosti a zistíte, že ho vidíte rád. A je to obojstranné.
     "No, tak to idete za mnou," povedala som veselo a podávala mu jednu zo zložiek, ktoré som mala vopred pripravené. Prekvapene si ma premeral.
     "Vy ste Fritzova asistentka? Počul som na vás samé chvály, vraj ste v jeho ročníku najlepšou študentkou. Musím priznať, že ma to veľmi teší," povedal úprimne a znova si ma premeral. Tentoraz hodnotiaco. Uškrnula som sa. Odkedy som ho videla naposledy, opeknela som. Viete, tak ako človek opeknie vekom. On vyzeral taktiež lepšie. Vyzreto. Príťažlivo. Spomenula som si na Rockfort a na chvenie, ktoré vo mne vyvolával.
     "Za to, že som tu sa musím poďakovať aj vám. Profesor Fitz mi povedal, že s mojou prihláškou obdržali aj odporúčanie od vás." To zistenie bolo pre mňa viac než prekvapujúce. A to hlavne pre to, že vzťahy medzi nami neboli práve najlepšie. Nenávidel mojich rodičov a mňa tým pádom tiež. Premeriavali sme si jeden druhého očami. Nakoniec sa usmial a povedal: "Veľmi rád som vás opäť videl, slečna Woolfová. Som rád, že sa vám darí. Dúfam, že sa ešte uvidíme."
     "Po simpóziu je malý večierok. Tak možno tam," vyhŕkla som bez uvažovania. Čakala som, že mi daruje jeden zo svojich pohŕdavých pohľadov, ale on sa len usmial a odkráčal. Uvedomila som si, že sledujem jeho vzďaľujúci sa chrbát a moje srdce zdesene tlčie. Tohto chlapa zo svojej hlavy nikdy nedostanem. Ani keby sa ho James  pokúšal odtiaľ vytrieskať. Ach... James.


Uškrnul sa. Neveriacky. Dokonca krútil hlavou.
Mne sa roztriasla spodná pera.
     "Osud je riadny vtipkár. To sa mu musí nechať," povedal neveselo a šťastne si ma prezeral. Prekvapene som zistila, že mám tiež chuť si ho prezrieť. Šťastne.
     "Toto je tá tvoja drahá priateľka?" otočil sa s otázkou na Eve nezbedne sa usmievajúcu po jeho boku.
     "Áno." povedala jednoducho.
     "A bola si si vedomá toho, že je to čistou náhodou aj moja sestra?"
     "Nuž... áno."
     "Evelyn!" vykríkla som šokovane.
     "Nehnevaj sa! Zistila som to až po nejakom čase, videla som ťa na fotke, ktorú nosieval James v peňažnke tak aby ju nikto nevidel. Našla som ju úplne náhodou, vieš. A jemu chýbaš a myslím, že aj on tebe, tak... som myslela... že... no, rozumieš, predsa, nie?" vychŕlila. Nemo som na ňu zízala.
     James urobil krok ku mne a vzal moje dlane do svojich.
    "Lily..." zašepkal a uprene sa mi zadíval do očí. Bola som nesvoja. Pre toto som sa mu vyhýbala. Vedela som, že tak ako mňa aj jeho už bojovná nálada opustila. Chýbal mi a vedela som to. Bola to len moja pýcha, ktorá mu nechcela odpustiť. Detská pýcha.
     "Nechcem s tebou hovoriť," povedala som.
     "Ale chceš... ja viem, že chceš..." Zamračila som sa. Vie?
     "Teda, áno, neviem, ale myslím si to... dúfam v to," opravil sa.
     "Lily, ja... tak dlho som sa ťa snažil zohnať.... skontaktovať sa s tebou. Vyhýbala si sa mi. A ja viem, že som si to zaslúžil," hovoril rýchlo, keď si všimol, že ho chcem prerušiť.
     "Nechoval som sa k tebe dobre. Vôbec. Bol som idiot, ktorý myslel na seba. Ale chcel som pre teba len to najlepšie. Šiel som za tým a nehľadel na tvoje pocity. Odpusť mi, prosím. Nič mi nestojí za to, že som ťa stratil. Lily..." hovoril zúfalo. Pár ľudí nás začalo zvedavo sledovať.
     "Ja..." začala som ticho.
    "Poďme niekam, kde budeme mať pokoj," povedal pevne a odtiahol ma k jednému z opustených častí sály. Sadla som si k stolíku pri ktorom akurát nikto nesedel a sledovala ho. Znepokojene. Bála som sa počúvať ho. Bála som sa toho čo mi povie. Že mal naozajstné dôvody k tomu aby ma s Tomom vtedy rozdelil.
     "Chcem ti to všetko vysvetliť. A teraz je mi už jedno, koho tajomstvo tým vyzradím, koho zraním a podobne. My sme si už vytrpeli dosť. Toto si nezaslúžime. Nechcem ťa stratiť navžy," povedal úprimne a mne pukalo srdce.
     "Lily, opýtaj sa ma," povedal vážne a hľadel mi hlboko do očí, "opýtaj sa ma, prečo som nechcel aby si chodila s Thomasom Lupinom." Zavrela som oči a pokrútila hlavou.
     "Lily, no tak! Opýtaj sa ma!" naliehal. Opäť som pokrútila hlavou a vzlykla. Teraz, keď som mala byť silná a opýtať sa ho na vec, ktorá mi zmenila život, som bola slaboch. Smiešne. Vôbec nie som taká silná ako som si myslela. Som stále tá istá Lily, krehká a smiešna.
     "Opýtaj sa ma. A všetko bude v poriadku... My budeme v poriadku." Zovrela som dlane v päsť.
     "Myslíš, že ak mi teraz povieš pravdu, všetko sa stratí a bude ako pred tým?" opýtala som sa pochybovačne.
     "Viem to." Pevnosť v jeho hlase ma presvečila. Zhlboka som sa nadýchla.
     "Prečo si nechcel aby som chodila s Thomasom Lupinom?" Zatvorila som oči a čakala.
     "Pretože Thomas Lupin je vlkolak."
     Nie...
     Nie.
     Nie!
    "Nie," povedala som nakoniec s očami doširoka otvorenými.
    "Áno," povedal a vzal ma za ruky, ľútostivo ma sledoval. "Dozvedel som sa to náhodou a musel som mu prisahať, že to nikomu nepoviem. Ani tebe. Kvôli bezpečnosti. Rozumel som tomu." Vysvetľoval a ja som stále neveriacky krútila hlavou. Zacítila som slzy. Ah, Bože...
     "Vždy po splne vyzeral ako by ho niekto zmlátil. Keď mi povedal, ako prebieha premena, takmer som omdlel, Lils, je to neuveriteľné, bolestivé a také nebezpečné! A keď som zistil, že on, Thomas, môj najlepší priateľ, ale zároveň to nebezpečné zviera, chodí s mojou jedinou skutočnou rodinou, akoby som zošalel," mračil sa nad spomienkami.
     "Bláznil som strachom. Kľudne by ťa počas premeny roztrhal na kúsky! Opýtal som sa ho, či to vieš. Povedal mi, že nie a ani ti to nepovie. Vraj je to tak lepšie. Asi si myslel, že by si ho nechcela, keby si vedela čo je zač. Musel som to urobiť, prosím, odpusť mi, že som ti to nepovedal už vtedy, ale sľúbil som mu, že to nikomu nepoviem. Keby som vedel čo všetko sa stane, kašľal by som na hlúpe sľuby." Odfrkol si. Hľadela som si na nohy a v hlave sa mi zázračne vyjasnilo. Všetko to dávalo zmysel. Jeho modriny, jazvy, Jamesov strah... Remusovo vyhlásenie o
vlkolakoch, ktorý menia životy.
     "Vlkolak..." zašepkala som neveriacky.
     "Polovičný," doplnil ma, "jeho otec, Remus, je vlkolak. Keď bol ešte dieťa napadol ho vlkolak a Thomas to zdedil. Nie je jediný. Taký. Všetko prežíva slabšie ako jeho otec, ale aj tak..."
     Neveselo som sa zasmiala. Ako to všetko zapadalo! Remusova spoločnosť financuje výskum na ktorom sa podieľam, ktorý sa zaoberá Vlkolačím elixírom. Ktorý by mohol pomôcť jemu a hlavne jeho synovi. Thomasovi... môjmu Thomasovi...
     "Smeješ sa?" zmätene sa opýtal James.
     "Ó, áno, smejem. Ako si povedal, osud je riadny vtipkár. Vieš, pracujem v tom výskumnom tíme, ktorý sa zaoberá Vlkolačím elixírom." Taktiež neveriacky pokrútil hlavou a usmial sa.
     "Lily, prosím ťa, viem, že to nebude ľahké, ale prosím, odpusť mi, všetko. Ako som sa k tebe správal, čo som urobil. Milujem ťa, najviac na svete. Spomínaš si? Lils..."
     Zahľadela som sa mu do očí a videla som v nich nehu a lásku o ktorej hovoril. Roztriasla sa mi spodná pera. Rozosmial sa.
     "Ani nevieš ako mi toto chýbalo. Prosím, povedz mi, že mi odpúšťaš."
     "Odpúšťam ti."
     Naozaj to ide len tak ľahko? Ćlovek povie pár slov a je to? Všetko zabudnuté? Určite nie, ale je to na dobrej ceste. Treba sa správať dospelo.
     Uľavene si vydýchol a silno ma zovrel do náručia. Do vlasov mi niečo nezrozumiteľne drmolil, ale ja som na to už nedbala. Ten pocit, byť opäť v jeho náručí bol strhujúci. James.... môj brat James...
     Opäť spolu...


     "Takže mi to opäť vysvetli, prosím. Ideš kam?" opýtal sa Chris po milióny krát.
     Prevrátila som očami. "Na metlobalový tréning."
     "Akého tímu?"
     "Národného družstva."
     "Ktorý trénuje na čo?"
     "Na šampionát."
     "Aký?"
     "Celosvetový" unavene som si vzdychla.
     "S kým?"
     "S Jamesom, mojím bratom, ktorý je stíhačom. Koľkokrát ti to ešte budem musieť opakovať?!"
     "Kým tomu naozaj neuverím!"
    "Nechaj ju," zahriakla ho Vivi a prisada si ku mne na stôl v labáku. "Som rada, že ste sa konečne udobrili, aj keď si nám nikdy nepovedala, že sa hneváte. Ale odpúšťam ti." S úsmevom ma potľapkala po ruke.
     "Takže by si nám vedela zohnať VIP vstupenky na zápas?" opýtal sa jej priateľ Michael a rokmi nacvičeným pohybom jej zakril výstrih svojím svetrom, za čo si vyslúžil protest a nahnvané hundranie.
     "Možno," usmiala som sa zoskočila.
    "Musím už ísť... nebude vadiť, že odchádzam skôr?" opýtala som sa znova. Všetci prekrútili očami.
     "Samozrejme, že nie," povedal Matt a postrčil ma k dverám. Naposledy som svojim priateľom zamávala a odpochodovala z pracovne.
     Od ministerského večierka, na ktorom som sa udobrila s Jamesom prešiel už týždeň a nikto sa z toho nemôže spamätať. Kolegovia sú z toho úplne mimo a naša rodina blázni radosťou. Babka Weasleyová môže konečene organizovať rodinné večere. A naši rodičia taktiež. Teda Doris s Maxom.
     James je ku mne pozorný a venuje mi kopu svojho času. Naprávame náš vzťah a až teraz si uvedomujem ako mi chýbal. Trávim s ním a jeho tehotnou priateľkou všetok voľný čas a som po dlhej dobe opäť úplne šťastná.


     "Porozprávaj mi ešte o svojej práci," nabádal ma James pri obede. "Je to úplná pecka!"
     Zasmiala som sa, "Nič na tom nie je. Len zdokonaľujeme prácu jedného elixirológa."
     "Ako sa volá? Počul som už o ňom? Je to asi riadny macher. Nejaký kockáč," rehotal sa.
     "Nuž... je to Malfoy," povedala som potichu. Jamesa v momente prešiel smiech a šokovane sa na mňa pozeral.
     "Malfoy? Ten Malfoy?"
     "Áno."
     "Neznášam ho. Je to magor."
     "Nie je až taký zlý..." podotkla som.


     "Ten chlap je hriešne sexi."
     "Ale rozprávala si sa s ním už niekedy? Je to arogantný hajzel."
     "Áno, namyslenec."
     "Nie je až taký zlý."
     "Odkiaľ to len ty, Lily môžeš vedieť..."
     Sledovala som muža ktorý pri poháriku diskutoval s profesorom Fritzom. V čiernom elegantnom habite mu to neuveriteľne pristalo. Pery naznačovali úškrn. Zrazu sa obzrel na skupinu študentiek stojacu neďaleko. Pozrel sa na mňy a chvíľu sa na seba dívali. Potom sa odvrátil a ďalej pokračoval v rozhovore. Nie je až taký zlý...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Katy Katy | 16. ledna 2011 v 19:24 | Reagovat

viesco....si fat uzasna ...ani nevies ako mi tvoja kapitolka vpadla vhod....zajtra tu skusku musim dat, presne toto som potrebovala:) ...tesim sa ze si zacala opat pisat:)

2 Lupi Lupi | 21. ledna 2011 v 14:35 | Reagovat

Katy! Ja odpadnem! Neverím, že sem stále chodievaš a sleduješ môj blog... veľmi sa z toho teším :) Tiež mám teraz skúškové, takže ďalšia kapitola bude až niekedy neskôr, ale určite nie o rok ako táto:)

3 Kris Kris | Web | 22. ledna 2011 v 10:58 | Reagovat

ACHHH!!! Pamatam sa, že som čítala niekolko verzii tejto kapitoly, pretože si netušila, ako s astretnutie s Jamesom vyvynie, ale toto bolo krásne! Som taká rada, že sa stretli a sú zasa naj súrodenci na svete :) Och a nech nezačnem o jednom užasnom elixirologovi ach jaj hmm mnam hahha
A najlepsie na koniec, milujem Chrisa a chýbal mi!!! (lebo som taky velky narcis). Hmm, svet bez shacklebolta bol prázdny a fádny :P A vivi a Michael haha, milujem vystrihove sceny :))
Tešim sa na pokračko, Luuup tak strasne mooc! Tak píš a píš a pííš, jou?
MLASK

4 Katy Katy | 23. ledna 2011 v 13:33 | Reagovat

neuverias mi ale asi pol roka som tu nebola, tvoja stranka sa mi zapla len koli nejakemu preklepu tak som si vsimla ze si tu bola... ale vazne v pravom momente, taketo veci ma davaju dohromady ked mi je tazko a teraz  je pre mna to najhorsie obdobie-skuskove som totiz najvacsi stresman na svete...

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama