4.kapitola

22. prosince 2007 v 21:05 | Lupi |  Hľadám... 2 :)
Olá!
Opať sa hlásim po dlhšej dobe - prepáčte!
Čo k novej kapitole? Ani nič, mali ste ju dostať ako darček na Mikuláša, ale... pozdravujem svoju lenivosť a zábudlivú Vivi:D
Jedna vec ešte - zmenila som názov na Hľadám 2 - proste je to oničom, ale lepšie ako I find... ktoré si nikto nemohol zapamätať :)
Príjemné čítanie praje
Vaša Lupi :)

"Podľa najnovších výskumov až sedemdesiat osem percent mužov nemá rado múdre ženy," vyhlásila Lia a nabrala si na polievkovú lyžicu obrovský kus zmrzliny.
"Asi si pri nich pripadajú hlúpi," pokrčila som ramenami a tiež si vzala kus studenej dobrôtky.
"A preto boli ženy po stáročia utláčané. Teda u muklov. Predstav si, koľko vojen by nebolo. A aké množstvá kozmetických prípravkov by vymysleli namiesto tých trápnych áut."
"Z teba sa tuším stáva filozofka," zasmiala som sa.
"Tou som bola stále," podotkla naoko urazene. " Ale utláčal ma môj starší brat, ako predstaviteľ mužskej moci nad ženami."
"A feministka, ako pozerám," krútila som hlavou a čakala, kedy začneme páliť podprsenky.
"Proste, chlapi sú len na to, aby si s nimi človek užil. Vieš, vezmeme si ich filozofiu k srdcu a uvidíš, kto bude utláčaný."
"Ako myslíš," povedala som a dúfala, že keď ju tento ošiaľ prejde, bude kritizovať opäť mňa, a nie chudákov mužov.
"Vieš, my ženy, sme mocné. Len si to neuvedomujeme. Jeden sladký úsmev a máš vedúce postavenie."
"Ale čo robia ženy, ktoré sladký úsmev nemajú?" toto ma naozaj zaujímalo.
"Prosím ťa. Všetky ho majú. Veď sa pozri na objekt vášne tvojho bračeka. Eve je na pohľad strašná, ale človek sa prizrie a zistí, že je supersiláčka. Čo sa ženských praktík týka."
"Naozaj?"
"Jasné. Uvidíš. Ona prvá sa vydá. A za chlapa, ktorého jej budú všetky závidieť."
"A ako ste sa zoznámili?" opýtala som sa s detským nadšením.
"Chichi," zachichotala sa a pomiešala si svoju horúcu čokoládu, "bolo to na škole. Na Rokforte. Akurát sa končila jeseň a vonku bolo také to pochmúrne počasie. Veď vieš, také, ako keď sa ráno zobudíš, je ti strašná kosa, a keď vyjdeš vonku a uvidíš holé uzimené stromy tak máš chuť vyhľadať najbližší konár. Neviem, či je to tak aj u teba, ale ja stále upadnem do takej melanchólie a ..."
"Rozumiem, rozumiem, a ďalej?"
"Ech... aha, no neviem ako, ale ocitol sa v ľadovej vode, keďže, ako som povedala, bola zima a stromy boli bezútešne holé..."
"Ev, pokračuj."
"Jasné... no, bol v tom jazere a okrem neho aj tá sépia, čo je tam od nepamäti. Veď vieš. A tá začala robiť nejaké nie veľmi dobré veci a mala som pocit, že sa začal topiť. A tak som ho išla zachrániť," ukončila dramaticky a odpila si zo svojho nápoja. Usmiala som sa popod nos. Presne si viem predstaviť moju drahú priateľku, ako sa zamyslene prechádza po pozemkoch, vráža do okoloidúcich, dúfa, že ju neprekľajú, a pri tom zazrie chalana, ktorý sa topí. Hehe, určite sa po ceste k nemu aspoň osemkrát potkla, spadla, pošmykla sa a podobné nešťastné náhody, ktoré sa, mám pocit, stávajú iba jej. Mojej novej nemotornej kamarátke.
"Hmm... ale nakoniec som zistila, že sa netopil. On za tou sépiou išiel, lebo sa stavil s kamarátmi, že to nezvládne. Povedal, že sa s ňou skamarátil a vraj je celkom milá," podotkla.
"No zdá sa, že tvoju snahu o záchranu svojho života ocenil."
"Možno ani nie, pretože som si uprostred jazera uvedomila, že jazero nemá dno, na ktoré dosiahnem špičkami prstov ako v bazéne u tety Evangeliny, voda je studená a sledujú ma nejaké živočíchy s krvilačným výrazom na tvári."
"Čože?!"
"No, a tak vlastne zachránil on mňa. Nevedela som, čo mám robiť. Začala som panicky kričať, a to nepomohlo."
"Neuveriteľné."
"Hm... a stále sa pýtal, čo som robila v jazere v takej zime, keď je to také nebezpečné. Pravde o záchrane sa vysmial, dal mi svoju bundu a odišiel za kamarátmi."
"Tak to je tragické. A čo bolo potom?"
"Potom? Všade, kde sme sa stretli, si ma doberal ohľadom tej záchrannej akcie. V kuse to vyťahoval a ľudia sa smiali. Mali ma za babráčku," zosmutnela.
"To snáď nie!"
"A tak som ho začala ignorovať. Odvtedy som naňho ani len nepozrela."
"Pekný kvietok," povedala som a spomenula si na Jamesa, ktorý ma pred takými chalanmi vždy ochraňoval.
"Po nejakom čase s tým prestal. Asi to už nikoho nebavilo, a začal si uťahovať z niekoho iného."
"A čo si urobila ty?"
"Nič. Stále som ho ignorovala. A on začal byť milý. Stále mi podržal dvere, keď sme sa náhodou stretli pred učebňou, písal mi lístočky s prosbami o prepáčenie. Ale ja stále nič. Odpustila som mu, ale ďalej mu nevenovala pozornosť."
"Prečo?"
"Lebo mi ublížil! Nemôžem za to, že som niekedy trocha ťarbavá!" Pohladkala som ju po dlani. Moja drahá...
"A raz si ma počkal v prázdnej chodbe. Išla som z knižnice. Chcel, aby som sa naňho nehnevala, aby sme boli priatelia a tak podobne."
"Čo ty na to?"
"Povedala som, že nie."
"A on?! Eve! Nenaťahuj ma tak!"
"Chytil ma za ruku, pozrel na mňa psími očami a opýtal sa, či mi môže dať aspoň pusu."
"Čože?!" vyvalila som oči.
"Samozrejme, že som ho poslala kade ľahšie, ale on sa nedal, a pobozkal ma nasilu."
"Och!"
"Nečakala som to, potkla som sa o brnenie, čo bolo za mnou a... zomlelo sa to tak rýchlo... ja... kopla som ho do rozkroku."
"Preboha."
"Utiekla som a zavrela sa v izbe. Na druhý deň ma však vyhľadal znova a znova. A znova a znova som naňho buď prevrhla kotlík, začarovala som skriňu, že naňho skoro spadla, poštvala proti nemu stádo trpaslíkov... a to všetko nechtiac!" povedala zúfalo.
"A on?"
"Stále sa snažil. Až raz... potkla som sa a... keby nebolo jeho, spadla by som... dosť bolestivo. Neviem koľko to bolo... asi tridsať schodov, ktoré som len tak preletela a na piatom schode som sa zavadila oňho a... spadla na mäkké. Čo on povedať nemôže."
"Chceš povedať, že si zletela priamo naňho? V celej svojej váhe, rýchlosti a tak podobne?"
"Áno," povedala a tvárila sa ako prváčik, ktorého načapú, že nemá úlohu. "Povedal - poď so mnou aspoň na kávu, kým ma úplne nezabiješ. A ja som šla." No jasné, výčitky svedomia robia svoje. Ale chcela by som spoznať toho chalana. Musí mať naozaj nervy zo železa. A trpezlivosť! Svätú! Lebo Eve je fakt číslo.
Od toho večera, čo sme sa náhodne zrazili v Šikmej uličke ubehol takmer mesiac a ja som sa s touto milou a popletenou osôbkou veľmi spriatelila. Každý utorok večer chodievame do "našej" kaviarničky a rozprávame sa aj niekoľko hodín - veď sme dievčatá, nie? Tie vždy rozprávajú veľa a dlho.
Dozvedela som sa, že pracuje na ministerstve na oddelení Styku s verejnosťou a je zasnúbená. Teda, chalan, s ktorým žije, si to myslí. A má na to aj dôvod. Moja drahá nezbednica totiž nosí pod srdcom dieťa. Kým som sa to dozvedela, stihla mi porozprávať kde, ako, prečo a za akých podivuhodných okolností sa to stalo. Ale vydať sa nechce. Vravela, že jej priateľ nie je zodpovedný a nie je presvedčená o tom, žeby mu mohla zveriť svoje dieťa. Vraj sa musí presvedčiť, že keď mu malé dá do rúk, nehodí ho na svoju metlu a nenechá ho vznášať sa vo vzduchu s nadšením, že má talent už od prírody. Jej priateľ je totiž nejaký slávny meltlobalista, ale ja ako antifanúšik sa do takých vecí nerozumiem. A hlavne nepoznám žiadnych hráčov. Takže...
Raz vraj strážil strýkovho malého syna. Mal tréning a musel ho vziať so sebou. Nechal ho sedieť na lavičke a začal s týmom hrať. Hráči však hrali tak zúrivo, že zničili prehadzovačku. Všetci z toho boli mierne povedané... v zadnici, lebo zápas mal byť už na druhý deň a museli trénovať. A tak, keď si po ňho prišiel jeho otec, uvidel vo vzduchu desať hráčov, zbesilo lietať hore dole a prehadzujúc si popri tom jeho malého syna. Uvedomil si to až vtedy, keď preletel bránkovou obručou a pritom veselo pišťal. Odvtedy už nikto nikdy nečakal od päťročného dieťatka strach a od dvadsaťročného chlapa zodpovednosť.
V práci všetko po starom. Shania nosí fotky svojho malého synčeka, Matthew bol pred riaditeľom oddelenia, lebo vraj zbalil dcéru jeho priateľa (samozrejme dievča z tretieho poschodia, kam náš kamarát v kuse chodieva a balí mladé žaby) a tá sa doňho zahľadela trochu viac, takže má mladý problém. Chuderka, zlomené srdce... to poznáme. Vivian pokračuje vo svojom vytrvalom boji proti morálnym zásadám a poriadnemu zahaleniu tela a Michael sa na tom pekne rozčuľuje a stále jej núti svoje svetre, aby zakryl aspoň niečo. A Chris? Ach, Bože... ani neviem, čo povedať.
"Príííď len zamieeeeešaaať mi kotlík, veď moja láááska už v ňom vrieheeee! Hriať ťa bude tisíííce dníí, nech o nej každýýý vieheee!"
"Myslíš, že niekedy dospeje?" opýtala som sa sucho vedľa stojacej Vivi.
"Pochybujem. Pracujem s ním už nejaký ten rok, a žiadne zmeny som nezaznamenala," povedala, keď okolo nás prebehol s metlou na zametanie v ruke.
"Óóóóó! Srdce moje úúúúbohéééé, kuhúúúúzlami vytrhnutééé," vyskočil na stôl, ťahajúc hrôzostrašné tóny a pri tom vrtel bokmi v neexistujúcom rytme.
"Vyrval si mi ho z hrudéééééé! Ak vrááátiš mi ho, vďačnááááá budeeeeem!" doslova vrieskal a poskakoval po stole.
"Galeón, že do refrénu spadne a zlomí si väzy," stavila sa Vivi s prekríženými rukami na hrudi.
"Uvažujem, prečo robíme elixír na pomoc vlkolakom. Pomoc by potreboval on..." moje ďalšie slová však prehlušil zvuk rozbíjajúceho sa nábytku, padajúcich kotlíkov a Chrisa, skučiaceho od bolesti na zemi.
Nerozumiem ľuďom, ktorí hovoria, že sa v práci nudia.
No... a to je všetko k práci a spolupracovníkom...
Že - a čo Malfoy? Nič. Rozhodla som sa ho ignorovať. Pretože ak ho nemôžem nenávidieť, tak si radšej predstavím, že neexistuje. A ja ho nenávidieť nedokážem. Nenávidela by Lia človeka, ktorý vymyslel lesk na pery? Ťažko.
On totiž prišiel na ďalšie možné pomôcky a prísady, a náš elixír je v štádiu dokončenia. Matthew šiel k vrchnosti, aby nám povolili testovať ho. Je profesionálny a s ostatnými si veľmi dobre rozumie. Jediná, ktorá stále vyvádza a nadáva naňho, som ja. Jednoducho mi to už asi nedá. Čo už.
Musím priznať, že viac naštvaná som na seba ako naňho. Ozývajú sa vo mne všetky staré chvenia a podobné šialenosti. A to nie je dobré. Stále častejšie sa pristihnem, ako naňho hľadím a obdivujem ladnosť jeho pohybov. Vlasy, ktoré mu padajú do očí. Jeho mužné ramená. Malý a sladký zado... ehm.
Som dospelá. Takže sa za myšlienky -on a ja v posteli- hanbiť nemusím. Taktiež sa nemusím nikomu spovedať. Nikto ma nekontroluje, a som sama sebe pánom. Desí ma však predstava, že keby si povedal, bola by som jeho. Jediné slovo. A to nie je dobré. Preto, som nahnevaná. Slabá a úbohá žena.
"Povedala by som ti, že vyzeráš úžasne, ale nechcem aby si spyšnela," poznamenala Lia a uhladila si svoj dokonalý účes. Uškrnula som sa na ňu.
"Som ti za to vďačná. Tebe, že vyzeráš úžasne, povedať môžem, lebo u teba neexistuje predpoklad pýchy." Odobrujúco sa na mňa usmiala a povznesene opustila dámske toalety pri Plesovej sále na Ministerstve mágie.
Zahľadela som sa do zrkadla a opláchla si v studenej vode ruky. Raz mi Lia povedala, že ružová je moja farba. S hlbokým sebazaprením musím uznať, že mala pravdu. Tá farba aspoň poľudšťuje odtieň mojej pleti. Konečne nevyzerám ako smrtka.
To, čo sa na mne Lii tak páčilo, boli šaty okolo krku so sukňou po kolená, ktorá sa pekne vlnila pri každom mojom kroku. A vlasy zopnuté nahor s pramienkom, ktorý mi stále padal do očí. Vivi by ma však zabila, keby som si ho dala za ucho. Už počujem jej výčitky:"Človek sa snaží, vyoblieka ťa, vycifruje a ty čo? Kazíš jeho dielo?! Padajúce pramene vlasov sú viac sexi ako kožené nohavice! Vyzeráš tak nevinne... panensky..."
Pýtate sa, o čo ide? O výročnú oslavu, ktorú ministerstvo každoročne usporadúva pre zamestnancov a priateľovministerstva. Keď som sa opýtala, kto sú tí priatelia, všetci ukázali známe gesto palca a ukazováka s prostredníkom. Čiže peniažky. Takže priateľmi sú všetci, ktorí financujú nejaké veci, do ktorých sa už ja nerozumiem. Chris sa dušoval, že jeho otec žiadne úplatky neberie. A Matt ho vyhrešil, že ministerstvo nemá dosť vlastných zdrojov, aby financovalo napríklad aj náš výskum. Preto sú tu ľudia, ktorí to robia zaň. A tak sme zistili, že aj našu prácu financuje niekto iný ako ministerstvo. Kto? SNV. Keď sa povedala táto skratka, všetci sa zatvárili múdro, a že chápu. Zapamätala som si jednu z Mellových rád, že keď nerozumiem, mám len prikyvovať a tváriť sa múdro. Tak som to urobila. Aj keď stále neviem, čo je to tá SNV. Ale viem, že minister nie je úplatkár. A to je dôležité. Heh.
"Kde si bola tak dlho?!" zrúkol na mňa Chris pri východe z toaliet.
"Ty si tu na mňa čakal?"
"Áno, veď si povedala - počkaj, idem na záchod!"
"Ale to som myslela … akože, idem čúrať a ty si rob čo chceš..."
"To si mohla povedať rovno, a nie cez šifry!" zamračil sa, zavesil moju ruku na svoje rameno a vliekol ma k nášmu stolu.
"Chceš ma vytočiť?" povedal cez silno stisnuté zuby Michael. Vivi sa oslňujúco usmiala.
"Ach, miláčik, veď vieš, ako rada to robím."
"Ale nemusíš to preháňať!"
"Prosím ťa, nebuď staromódny. Ja viem, že som sexy a chceš ma. Neboj sa. Posedíme tu nejakú hodinku a môžeme sa odpratať niekam do tieňa," povedala tónom, akým mamy hovoria deťom, že keď budú dobré, kúpi sa im lízanka.
Keď sa však otočila, aby ma pozdravila, Michael, plný zlosti, vrazil svoju vidličku do ozdobného kvetináča uprostred stolu a ten praskol. Vivi si to však nevšimla.
"Kde ste sa túlali? Už to skoro začne. Chris, nepatrí sa, aby si zmeškal otcov prejav."
"Pššt!" ozvalo sa všade navôkol a Vivi sa zamračila.
"Vidíš? Teraz som vzbudila pohoršenie u týchto starých babiek a dedkov!"
"Takže si nekonečne šťastná, zlatko," povedal ľadovo Michael, a nenápadne sa snažil dať dokopy ten kvetináč.
"Ach, ty ma tak dobre poznáš, láska," zaklipkala naňho očami a nahodila zvodnú pózu. Michael silno stisol pery.
"Je krásna, nadpriemerne múdra a vtipná. A milujem ju. Áno. Preto som stále s ňou..." mrmlal si ticho dôvody svojej lásky k Vivi, a niektorým z nás sa nepodarilo zadržať smiech.
"Pššt! Ticho!" zahriakol nás Matt nazlostene a posunkom nám naznačil, aby sme počúvali.
"A za podporu nášho vývojového programu predovšetkým ďakujeme spoločnosti SNV, za ktorú prišiel vyjadriť podporu našim výskumníkom riaditeľ Remus Lupin," začula som odrazu a zahľadela sa k pódiu. Na ňom už stála hŕstka ľudí a po schodoch vystupovala postava. Môj ujo Remus.
"Ďakujem," povedal ministrovi a zahľadel sa na publikum, "organizácia SNV financuje výskum už mnohé roky a dovolím si povedať, že ešte nikdy sme neboli tak blízko k vytúženým cieľom. Mnohí z vás ani netušia, akú službu pre spoločnosť vykonáva malý tím výskumníkov za dverami ministerstva. No, keď ste tu uvideli mňa, snáď ste si to domysleli." Ozval sa mierny smiech z publika.
"Naša organizácia pomohla mnohým. K lepšiemu zaradeniu do spoločnosti, do bežného života. A teraz im bude môcť pomôcť ešte viac. Účinným, ľahkým a dúfam, že aj chutným... Vlkolačím elixírom. Budete môcť kľudne spávať vy a tí z vás, ktorým zbehlí vlkolak zničil život."
Ďalej som nepočúvala. Takže náš výskum financuje spoločnosť uja Remusa? Čo on vlastne hľadá v organizácii pre... vlkolakov?... ktorým zbehlí vlkolak zničil život... ako to súvisí s mojím ujom Remusom? Prečo sa spája do súvislosti s vlkolakmi?! A prečo... mi kedysi vravel Tom, že v budúcnosti bude pracovať s otcom? Tom... je tu?!
"To bolo srdcervúce. Som na seba hrdý. Dúfam, že to počula moja mama," povedal Matt nahlas a tak ma vytrhol z môjho tranzu.
"Už to skončilo?"
"Áno, každý priateľministerstva povedal svoje a šli si sadnúť."
"Ja... ospravedlňte ma, prosím, musím ísť..."
"Kam? Zase na záchod? Lebo ja ťa už čakať nebudem," ozval sa Chris.
"Nie, nie... ja... idem za ujom Remusom. Nechápem, ničomu."
"Počkaj, Lupin je tvoj ujo? Veď si z muklovskej rodiny, nie?!" zakričal za mnou Chris, ale ja som už kráčala preč, obzerajúc sa a hľadajúc ujov stôl. Bude pri ňom aj Thomas? Tu som si vyskúšala pocit úplnej dezorientácie, aké cítia napríklad alkoholici, keď vidia fľašku. Je im jedno, čo a ako to všetko bude prebiehať. Hlavné je, že tú fľašku aspoň pohladkajú. Následky nech vezme čert.
"Lilly! Lilly!" začula som a vtom zbadala Evelyn, ako za mnou uteká a kýve na mňa. Stále, akoby vo sne, som jej naznačila, že nech ma nechá, musím vidieť Thomasa.. teda, Remusaa...
"Lilly! Ahoj, chcela som ťa vidieť! Hádaj koho som sem dotiahla! Je tu môj snúbenec. Hovorila som mu o tebe a chce ťa spoznať! Poď, lebo inokedy tu už nebude," ťahala ma preč, a ja som nevládala odporovať. Doľahol na mňa všetok môj strach z minulosti, z návratu. Chcem ich všetkých znova vidieť, ale... ja na to nie som pripravená! Thomas...
"Och, kde to sme? Počkať, trochu blúdim... aha, jasné! Veľká socha ministra, sme blízko, poď," drmolila stále Eve, ale ja som ju nepočúvala. Prežívala som svoju masochistickú chvíľku a opakovala si veci, ktoré mi ublížili a pre ktoré som odišla.
"Už sme tu! To je úžasné! Lilly, dovoľ mi predstaviť ti svojho priateľa! Toto je James!" vypískla nadšene.
A predo mňa sa postavil v celej svojej výške, zelenookosti a strapatosti, jej snúbenec. JAMES.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 aaa aaa | 22. prosince 2007 v 21:08 | Reagovat

Našiel som super web - www.TopHry.net - dá sa tam zahrať kopu online hier úplne zadarmo a hry idú aj stiahnuť! Všetkým odporúčam!

2 Kris-šiša:D Kris-šiša:D | 22. prosince 2007 v 21:13 | Reagovat

*IN LOVE*

Mojko krásne šušnate, tys mi dala nádherný dáreček na Vianoce:D Krásna a dlho očakávaná kapitolka, v ktorej hviezdila VIVI! a samozrejme aj Chris s Liou;D Len si to tak utala s tým koncom, že do teba budem hustiť neustále, aby si pridala ďalšiuuuu-vlastne aby si ju aspoň  napísala:D ty moja krásko, zavoláme si ešte, oki:D Prisahááámmmm navždy tvoja krásna Kris

3 barbora barbora | 23. prosince 2007 v 9:32 | Reagovat

kokso:DD konecne dalsia:DD uplne perfektna, uzasna, skvela kapitola:DDDD heh, to bolo jasne, ze to je james:D  a strasne sa tesim na dalsiu:D

4 Adrianne Adrianne | Web | 23. prosince 2007 v 18:09 | Reagovat

Nádherná kapitolka... vážně. Strašně prosím, přidej co nejdřív další, jsem napnutá jak špagát jak se to všechno vlastně vyvine. Píšeš čím dál tím lepčí, akorát ty dlouhý pomlky :-! Perfektní kapitola :)

5 Jerry483 Jerry483 | E-mail | Web | 24. prosince 2007 v 11:58 | Reagovat

Awoj :D mas super blog :D pls zahlasuješ za mňa na addo.blog.cz? klikni na súťaž a potom na moje meno Jerry. Ďakujeeeeeeeeem :)

6 Lizz Lizz | Web | 26. prosince 2007 v 13:30 | Reagovat

LUPI!!!!!!

Jak jsi to mohla tak utnout!!!!!! Grrr!!

Jestli si laskavě nepohneš s další kapitolou, tak se totálně naštvu!!!

7 Leia Leia | 26. prosince 2007 v 21:34 | Reagovat

ja to vědělala..........je to James........ale takle to utnout v tak zajímavim okamžiku kdy sem strašně napnutá jak na sebe budou reagovat........ja chci další kapitolu.....co nejdřív.........prosím, prosím smutně koukám

8 Katy Katy | 26. prosince 2007 v 22:57 | Reagovat

boze Lupi....ten koniec...ved to ani nemozes takto ukoncit...vlastne bolo by to fajn keby si pridala dalsiu co najskor...aspon tak do mesiaca nie do pol roka ako ty zvyknes......ale stalo to za to cakanie....len som zvedava ako bude reagovta....a strasne som zvedava aj na tomasa...jaj ja cem dalsiu

9 mishelka mishelka | 27. prosince 2007 v 13:06 | Reagovat

huhu je to uzasne som strasne radab ze som objavila tuto stranku a hlavne tuto poviedku len ma mrzi ze som ju neasla skor:o))))).......od vcera od nej nemozem odtrhnut oci a nemozemn sa dockat na pokracovanie dufam ze bude co najskor:o)....dufam ze sa udobri z bratom a da dokopi s thomasom lebo budem velmi nestastna ako to tak nebude fnuk:((.......och teraz ma nechap zle to ti nechcem radit ako to ma bytv to je samozrejme na tebe....proste tymto vsetkym chcem povedat ze sa mi tato stranka aj poviedka neskutocne velmi paci:o)

10 Gify Gify | Web | 27. prosince 2007 v 19:41 | Reagovat

hej to co taka super kapitola a tak hnusne useknuty konec ale ospravdlnuje ta to ze konecne ta kapitola dosla si super

11 nomi nomi | Web | 27. prosince 2007 v 21:36 | Reagovat

to bolo co!!!!tak to seknut v tom najlepsom....preco nas tak tyras????prosim ta len veeelemi rychlo pis lebo sa tu poskladam od nedockavosti...a aby som nezabudla-skvela kapitolka som sa sulala smiechom :):):)

12 Mishelin Mishelin | E-mail | Web | 29. prosince 2007 v 16:41 | Reagovat

Som pišťala ako myš a skákala radosťou keď som klikla na tvoj blog a uvidela ďalšiu kapitoku! SUPER!!! Fakt sa tento tvoj talent slovami nedá vyjadriť! Okuzľujúco perfektne napísaná kapitolka. Wŕŕŕ... ten koniec ma dostal! Takto to useknúť :D Teraz budem celý deň vždy keď sa prepracujem na PC klikať na tvoj blog, či pribudlo pokračovanie :D

13 Lupi Lupi | 4. ledna 2008 v 15:31 | Reagovat

Ahojte! Ach, ani neviete akú radosť ste mi urobili takýmito kometnármi... rozplívam sa blahom :D

Verte, že je to nádherné naštartovanie a moji múzovia sú taký napumpovaný, že okolo mňa pobehujú a vtĺkajú mi do hlavy, že treba písať nové kapitoly... dúúfam, že to budú robiť ešte poriadnejšie, aby som konečne pridávala v menších časových intervaloch.

Mimochodom - ĎAKUJEM!!! (zo slzami v očiach:o)

14 Mishelin Mishelin | E-mail | Web | 4. ledna 2008 v 17:50 | Reagovat

Neni zač :D Stojí za to tvoje poviedky čítať :D

15 ajush ajush | 10. ledna 2008 v 17:08 | Reagovat

To je od tebe strašně sadistický! Utnout to teď! Já asi nedožiju příští kapitoly!!!! Umřu a nikdy se nedozvím, jak se Lilly dozvěděla, že je Remus (a možná i Tom) vlkodlak!!! P.S. S tím Jamesem jsem to věděla....:)

16 Lupi Lupi | 11. ledna 2008 v 17:52 | Reagovat

Tak nakoniec ste to vedeli všetky? A ja som taká rada bola, že vás šoknem... och, hrozné! Aspoň tváriť ste sa mohli, že ste to nevedeli!:D

Hmm... a utla som to ako moju malú pomstu poviedkárkam, ktoré mi toto robia v jednom kuse s mojimi obľúbenými poviedkami :D

17 mishelka mishelka | 13. ledna 2008 v 0:57 | Reagovat

kedy sa chysta dalsia kapitolka?:o)....PROSIIIIM....

18 Lupi Lupi | 14. ledna 2008 v 19:24 | Reagovat

No, musím ťa sklamať, ale skôr ako o 2 týždne asi nie... vieš, polrok a tak, takže skôr nie... naši profáci zblbli :D

19 Titany Titany | Web | 25. ledna 2008 v 17:35 | Reagovat

No, nechci citovat všechny ostatní...ale vlastně proč ne? ^^ Já jen upřímně doufám, že se tu časem další kapitola objeví...je to jako by někdo uprostřed řady zrušil tvůj oblíbený seriál... Což mi připomíná, že si tvůj blog musím dát do odkazů na své stránce, abych nemusela furt datlovat.

Sláva ti a hodně můz!!!!

20 alicka alicka | 29. ledna 2008 v 17:55 | Reagovat

jednym slovom uzasne!!! naozaj raz napises knihu hehe a kedy sa tam objavi Tom? zamilovala som si ho :) snad bude nova kapitola co najskor takze vela stasia :)

21 Katy Katy | 2. února 2008 v 21:13 | Reagovat

Ahoj, tak ako ti ide dalsia kapitolka?uz sa neviem dockat kedy pridas pokracovanie, ale ako ta poznam, bude to travat asi dost dlho. Tak by ma celkom zaujimalo, ze na kolko to este vidis...dost by mi v mojom dusevnom rozpolozeni pomohli spravy o dalsom lilynomzivote=)

22 VeroNica VeroNica | Web | 10. února 2008 v 10:16 | Reagovat

please napis dalsu kapitolu

23 kopko kopko | E-mail | Web | 10. února 2008 v 14:38 | Reagovat

napis konemt na mojblog co sa ti to tam pacii pliis

24 sluni sluni | Web | 11. února 2008 v 9:34 | Reagovat

čauko, jak je?:) U mě na blogu jsem ti předala štafetu, tak se tam mrkni kdyžtak:)

25 bettelgeuze bettelgeuze | Web | 27. února 2008 v 11:14 | Reagovat

ahoj u mna je teraz nová bleskovka zapoj sa aj ty !

26 Lysa Lysa | 1. března 2008 v 12:57 | Reagovat

Ahoj,kdy bude další kapča? Inak máš skvělej blog

27 smilesQa smilesQa | 3. března 2008 v 7:15 | Reagovat

ahojky mas teraz vela prace??? velmi by ma ( a kazdeho kto chodi ny tvoj web) potesila nova kapca... citam to hladam 6 krat a stale ma to dostane... to je strašne smutne a krasne :) ok tak vela muz ;)

28 Gify Gify | Web | 4. března 2008 v 13:53 | Reagovat

draha ale už to važne prehaňaš! :D už davno po polroku! mrzi ma že ten pondelok nevyšiel ale my si to vynahradime a potom sa teš a ked nebude nova kapitolka do vtedy tak uvidiš! :D ale neboj aj budem miláááá:P

29 ROXYNDELA ROXYNDELA | Web | 5. března 2008 v 20:32 | Reagovat

maS fajn blog nechces sa pozriet na moj akoze ziadna vyhra ale potesi ma ked sa sem tam nekto mrkne :D

taze nevajah a utekaj !!!! zatial paapiq

***ROXYNDELKA***

30 adka adka | Web | 16. března 2008 v 11:20 | Reagovat

ahoj mmas domaceho mazlicka??Tak sa prihlas do mojej sutaze o naj zvieratko!!!!blog je na webu

31 gigi gigi | 20. března 2008 v 12:54 | Reagovat

ahoj kedy bude pokračko ??? už sa neviem dočkať prosim pohni si lebo to nevydržím

32 s.missxl s.missxl | 27. března 2008 v 22:06 | Reagovat

hello

dnes som nasla tvoju poviedku hladam a neodtrhla som sa od nej..uz teraz sa neviem dockat pokracka aj ked vidim ze mas rychlost pisania asi ako ja;)

33 Vladka Vladka | 28. března 2008 v 15:39 | Reagovat

SUPER pls pis rychlo dalsiu kapitolku rychlo

34 Vladka Vladka | 16. května 2008 v 16:02 | Reagovat

no som uz s toho na prasky pridaj uz kapcu a toto nieje nátlak

35 Blackes Blackes | E-mail | Web | 30. června 2008 v 19:36 | Reagovat

honem rychle další, je to naprosto suprová povídka a já se nemůžu dočkat..pls..rychle

36 gabca gabca | 1. července 2008 v 17:17 | Reagovat

je to uplne super........precitala som si cely pribeh a rodicia na mna navaju aby som nebola stale za tim pocitacom :D je to uplne super.........rychlo si prosime dalsie casti :)

37 TO_all TO_all | Web | 3. července 2008 v 22:17 | Reagovat

pozrite sa na moj blog na webe

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama