3. kapitola 1/2

23. srpna 2007 v 14:05 | Lupi |  Hľadám... 2 :)
Ola!
Len tak na rýchlo:
o piatej ráno som prišla z BA a už sa poslušne hlásim s novou kapitolou. Prosíííím, prepáčte, že ste museli tak dlho čakať. Dúfam, že sa oplatilo:)
Príjemné čítanie:)
Vaša Lupi
P.S. zabudla som! Ja hlava deravá - kapitolu venujem Lizzinke, ktorá ma dokopala ju dokončiť :D

"Slečna Woolfová," poznamenal.
"Profesor Malfoy," odpovedala som.
"Máte pekný opasok," povedal a obzrel si kúsok látky na mojich bokoch.
"To je sukňa," odvetila som a v duchu sa mlátila, že som sa na ňu nechala Liou nahovoriť.
"Ja mám veľkú fantáziu, slečna Woolfová," povedal a pozrel na mňa so zdvihnutým obočím, "ale aj tak mám problém, predstaviť si pod týmto sukňu."
"Držím krok s módou. Tie moje decké šatičky neboli IN. Chcem sa páčiť."
"To ste sa, aj bez tohto tu," povedal, a ja som dúfala, že výraz, čo nahodil, nehovorí - no, nič moc, slečinka.
Začínala som byť riadne nervózna.
"Dúfam, že toto vaše nové páčiace sa ja, vám nezabráni vo vašej budúcnosti," povedal odrazu.
"V mojej budúcnosti? Ako to myslíte?"
"Zajtra je posledný termín na podanie prihlášky na ďalšie štúdiá... vašu som nikde nevidel."
"No..."
"To je v poriadku. Len som neočakával, že aj vy budete jedna zo žien, ktoré chcú na vyzývavé oblečenie zbaliť nejakého zámožného muža a rýchlo sa vydať."
"Ale..."
"Ako vravím, je to úplne v poriadku. S vašimi známkami by ste sa na univerzitu možno ani nedostali. Presne chápem vaše zmýšľanie. Áno, radšej sa zabezpečte, kým ste mladá a krásna, a nemrhajte časom na hlúpe štúdiá."
"Ale to je predsa..."
"Dovidenia, slečna," skočil mi do reči a kráčal preč, nechávajúc ma tam stáť samú a úplne zmätenú.
"A strhávam Chrabromilu 15 bodov za to, že ste mi oponovali, čo sa týka toho opaska. A oblečte si sukňu!" zakričal za mnou a už ho nebolo.



"Lilly! Svätý trollský chlp! Si to ty?!" počula som hlasné zapišťanie, a kým som sa stihla uvedomiť, hodila sa mi okolo krku nejaká kreatúra s hriešne hustými kučeravými vlasmi. Zmätene som škúlila očami a voľnou rukou jemne ďobla do môjho škrtiča. Lebo, naozaj, moje dýchacie ústrojenstvo volalo na poplach.
"Nemôžem tomu uveriť! Čo tu ty robíš?" pišťala mi pri uchu, a v tom som si uvedomila, že ten hlas mi je známy. Už som ten tón počula...
V tom sa neznáma odtrhla od môjho úbohého, v tomto okamihu prudko zdeformovaného krku, a tak sa mi naskytla príležitosť, prizrieť si jej tvár. A to čo som uvidela ma skutočne zarazilo. Prečo? Nuž, pretože pred mojimi úbohými očami sa objavila tvár dospelej hnedookej krasotinky z mojej minulosti.
"Lia?" prehovorila som neveriacky.
"Nie, tajný agent prezlečený za tvoju sesternicu. Jasné, že som to ja, ty trdlo!" veselo sa zasmiala a opäť ma objala.
"Ale... čo tu robíš? Ja..." jachtala som.
"Nie si rada, že ma vidíš? Bacha, lebo si pomyslím, že si sa mi chcela vyhnúť. Ako dlho si v Anglicku? A ako dlho ešte ostaneš? Prečo si tu? Máš tu niekoho? Máš vôbec niekoho? Prečo si o sebe nedala vedieť? Prečo neviem, že si v meste? Prečo neviem, že si vôbec v krajine? A prečo mi neodpovedáš?!" vychŕlila na mňa a na moje zmätené zažmurkanie odpovedala výhražným pohľadom, ktorý zdedila po babke Weasleyovej.
"Ja... tu pracujem... ehm," povedala som a odvážne sa pozrela tam, kam to len šlo... čiže na Liine topánky.
"Ty tu čo?! Lillith Woolfová-Weasleyová-Potterová!" povedala výhražne, až som sa zamrvila. Kto môže byť odvážny hrdina pri Lii? Nikto! Aj sám Van Helsing by pred ňou zutekal, rozkrikujúc božie modlitby a rozhadzujúc kríže, aby odohnal túto diablovu stvoru.
"Lia," zamňaučala som, sťa malé bezbranné dieťa, "som tu len mesiac a robím tu na oddelení vývoja elixírov. A teraz už meškám... na otázky ti odpoviem neskôr," povedala som, zberajúc zvyšky svojej sebakontroly a odbehla preč. Len dúfam, že rozšifrovala, že neskôr znamená nikdy... ktovie.

Ach, aký úžasný začiatok dňa. Človek sa ledva prinúti vstať, aby šiel do práce, kde ho čaká bývalý objekt túžby a už je tu aj ďalší vrtoch osudu vo forme manipulatívnej sesternice, ktorej vďačím za nový image a zápal ľadvín.
Ale nie... som zlá. Neviem, čo to do mňa vošlo. Asi je to strach. To viete, keď sa u nás včera objavil Malfoy, prvé čo som spravila bolo prevrátenie kotlíka a následné roztavenie postihnutej dlaždice elixírom, čo sa z neho vylial. A kým sa zoznamoval s ostatnými, tak som stihla prevrátiť stoličku a potknúť sa o vlastné nohy. Chvalabohu, to nikto nevidel. A keď konečne odišiel, s výhovorkou, ktorú si ani nepamätám, som odfrčala domov.
Bolo to, celé moje chovanie, bolo hrozne hlúpe. Ako keby som to ani nebola ja. Alebo vlastne... som to bola ja. Ja. Skutočná, Liou neznetvorená Lilly.
Ach, zase začínam. Lii som vďačná za veľa. Ale keď ma už pochytí táto nálada, je to všetko v čudu.
Ale zmenila sa. A ako! Vždy bola krásna, ale teraz... vlasy mala čiernejšie ako moje myšlienky pri pomyslení na Edvina Greena, ktorému sa na univerzite zauzlili moje vlasy do prútika, keď išiel vyčarovať oheň. Grr... to bolo!
A vyrástla aj do výšky. Takmer ma prerástla, aj keď stavím sa, že mala opätky vyššie ako Edvinove IQ.
Hmm... oblečenie bolo na Liu príliš... ja neviem... elegantné? Predsa len, čierna sukňa až po kolená a biela blúzka sú dosť nóbl. Ach, nechám to tak... určite sa mi ozve. Alebo... sa ozvem ja. Predsa len... nič zlé mi nespravila a na ňu sa nemám prečo hnevať.
A to moje raňajšie strachopudstvo bolo jednoducho spôsobené výčitkami, že som v Anglicku, a nikomu z rodiny som o tom nepovedala... ostáva mi len dúfať, že si to Weasleyovci nevezmú osobne.
"No konečne, že si došla," privítal ma Michael vo dverách a vrátil sa k horúčkovitému listovaniu v hrubej knihe. Zamračila som sa a zavesila si kabelku a ľahké sako na vešiak k ostatným. Nenápadne som sa pri tom obzerala, či neuvidím známu plavú hlavu. Nič také sa však v okolí nenašlo.
"Ten, koho hľadáš, tu dneska nie je," usmiala sa Vivi ponad krájanie mandragory. Podišla som k nej a obliekala si biely plášť.
"Čože? Ja... neviem o čom hovoríš," povedala som a zatvárila sa zmätene.
"Nehraj to tu na mňa, drahá. Dobre vieš, že tvoj včerajší odchod bol veľmi podozrivý."
"A čím?"
"Nemeň tému!"
"Ale..."
"Prečo si tak zdrhla?!" spýtala sa, a ani neviem ako, bola som v obkľúčení všetkých mojich spolupracovníkov.
"Ja... nezdrhla som! Len som šla troška rýchlejšie!"
"Predbehla by si aj Schumachera," poznamenal Matt, čím si vyslúžil tri nechápavé pohľady čarodejníkov, bez spojenia s muklovskými pretekármi na F1.
"Tu si medzi svojimi, tak nič netaj!" pokračovala Vivi.
"Ale ja vážne..."
"Ja si myslím, že ho pozná," povedal vševedúco Chris.
"Súhlasím. Videli ste, ako sa zatváril on?" pridal sa Michael.
"Áno, ako keby sa poznali už veľmi dlho," prikývla Shania.
"Možno spolu aj niečo mali!" skríkol Chris.
"Áno, milenci sa po rokoch opäť stretávajú za záhadných a pracovných podmienok!" nadchýnala sa Vivi.
"Ale je trošku starý..."
"Nie, mladá a neskúsená, krásny a svetaznalý... ouch!"
"Ona naivná, nepoznala lásku, až kým nespoznala škandalózne príťažlivého..."
"Učiteľa elixírov!" skríkla som, a tak ukončila fantazírovanie svojich priateľov.
"Učiteľa?" skleslo poznamenal Chris.
"Áno, učiteľa, ktorý..."
"Ťa naučil viac ako ktorýkoľvek iný!" zase začala Vivi a zaslúžila si môj vražedný pohľad.
"Jednoducho..." začala som, nevšímajúc si ich dychtivých pohľadov, "na Rokforte ma učil elixíry, a nepadli sme si veľmi."
"Je v tom viac... ty si ho nevidela, keď ťa zbadal!" povedala Shania a ostatní prikyvovali.
"A mala som ho vidieť... chcieť vidieť?" opýtala som sa opatrne.
"Zatváril sa tak čudne..."
"No, akoby vedel, že si to ty, no nechcel vedieť, že to vie a nedajbože aby si to vedela ty, vieš?" zamudroval Chris a ja som si musela sadnúť.
"Takže ma spoznal," zašepkala som, a neboli by to oni, keby to nepočuli.
"A ty si nechcela, aby ťa spoznal? Prečo?"
"Lebo!"
"Ale no tak! Sme na tvojej strane, nech už ide o čokoľvek. Ty si naša najdrahšia a najkrajšia kolegyňa a on je len týpek, čo nám dal robotu naviac," dušoval sa Chris, obdarený zlostným pohľadom ženských "menej pekných" kolegýň.
"Ja... som doňho bola istý čas zaľúbená..."
"Vedel som to!"
"Pššt!" zahriakla Chrisove ovácie Vivi a pokynula mi, aby som pokračovala.
"Ehm... ale o to vlastne ani nejde... on, akosi... poznali sa s mojimi rodičmi a veľmi si... ehm, oslavné ságy neskladali," mrmlala som.
"Tvoji rodičia sú muklovia, nie?" opýtal sa Matt a na tvári mal usadený nechápavý výraz. Tak ako všetci ostatní.
"Áno, vlastne áno... ehm... viete čo? Je to absolútne v pohode! Skutočne! Len sme sa dlho nevideli a on ani ja sme nečakali, že sa stretneme práve tu. Ale obaja sme profesionáli a to, čo bolo alebo nebolo medzi nami, jednoducho prehliadneme. A to čakám aj od vás, jasné?" povedala som nachádzajúc svoju starú istotu a vstala, mädliac si ruky. Tým som dala znamenie, že debata a ničnerobenie skončilo a ide sa do práce. Aj keď stále som prekvapená z toho, že ma poslúchli a bez frflania sa pustili do výroby elixírov.
Ach, prečo len musím byť taká naivná sliepka? Prečo, keď si myslím, že je už všetko v poriadku, stala sa zo mňa samostatná a zrelá žena, všetko sa nabúra a ja sa zasa správam ako hlúpa ustráchaná puberťáčka? Prečo sa musí vždy všetko tak skomplikovať? A prečo sa to komplikuje iba mne? Ach jaj...

Ukázalo sa, že Malfoy vynašiel účinnejší prípravok proti lykantropii. Viete si predstaviť, ako ma to dostalo? Hneď sa mi vydrali spomienky, ako sme spolu varili Vlkolačí elixír uňho v kabinete a na to, aký sa mi vtedy zdal super.
Neviem prečo sa zaoberal práve ním, ale pri jednom pokuse namiešal elixír, ktorý funguje tak, že zastaví celú fyzickú, a z časti aj psychickú, premenu na vlkolaka. Teoreticky. A pre to je tu. Teda, nie teraz, ale všeobecne. Preto s nami strávi pár... tipujem mesiacov... a bude skúmať, či to vyjde. Sám povolenie nemá. Všetky elixíry musia prejsť cez naše ruky a skúsené oči pozorovateľov. A tiež nikto iný nemá povolenie overovať si funkčnosť elixíru na ľuďoch. Teda... vlkolakoch. Už sa teším ako k nám prídu dobrovoľníci a stanú sa našimi pokusnými králikmi... totiž, vlkmi.
Ale je to úžasné. V podstate. Koľkým ľudom tento liek uľahčí život? Mnohým, ak nie všetkým. A preto je pre mňa veľmi ťažké vzhliadať na Malfoya ako na hrdinu a prejavovať mu nejakú úctu. Bože... zo záporákov sa stávajú dobráci, čo zachraňujú ľudstvo. Svet sa zbláznil.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 VeroNica VeroNica | Web | 10. února 2008 v 10:02 | Reagovat

je to supeeeeeeeeeer

2 Honey Honey | Web | 26. února 2008 v 22:02 | Reagovat

cawes u mna su bleskovky tak sa pls zapoj su velmi lahke a diplom dostane kazdy sory za reklamu a papa

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama