Hľadám... 15. kapitola 2/2

26. prosince 2006 v 0:17 | Lupi |  Hľadám...
Druhá časť :D

Keď som zbehla asi tretie poschodie, spomalila som. Bože... som to ale hrdinka! Zase som utiekla. Asi sa nikdy nebudem môcť vzoprieť môjmu veľkému bratovi. Aj keď je starší sotva o dve minúty... nevzopriem sa mu... nikdy úplne.
Ale prečo tak úpenlivo prosí, aby som sa s Tomom rozišla? Prečo to proste nemôže nechať tak? Pár dní si potrucovať a potom sa s tým zmieriť? Prečo musí veci takto komplikovať? Nerozumie, že mám Toma skutočne rada? Že je to najlepší chlapec, akého som kedy stretla? Nechce, aby som bola šťastná?!
Zamierila som na piate poschodie. Prečo? Na piatom poschodí je kabinet Obrany proti čiernej mágii. Neviem, kde inde by mohol byť, ak nie tam...
Zhlboka som sa nadýchla a zaklopala.
"Lilly?" prekvapene povedal ujo Remus, keď ma zbadal vo dverách. Keď som postrehla v jeho rukách trochu skrvavený uterák, bola som si istá, že Thomasa nájdem tam.
"Prišla som za Tomom," povedala som a ujo sa začudovane usmial.
"Naozaj? Aspoň mi vysvetlíš, prečo ku mne včera nad ránom zavítal môj jediný syn v takom dezolátnom stave, že som ho takmer nespoznal," povedal a pustil ma dnu. Previnilo som sa naňho pozrela a povedala:
"Viete... to je trochu komplikované..."
"Lilly?" ozvalo sa z dverí, ktoré viedli do ujových súkromných izieb. Stál v nich Thomas s prekvapením v očiach, monoklom pod okom a kopou modrín všade, kde som len dovidela. Srdce mi zovrelo, akoby bolo len handra, ktorú žmýka Filch, a rozochvene som sa k nemu rozbehla. Hodila som sa mu okolo krku a fňukala.
"Tom, preboha, čo ti to spravili? Ach... je mi to tak ľúto... všetko je moja vina..."
Cítila som, ako si unavene vzdychol, a tiež ma objal.
"Včera som bol za tebou. Chcel som vedieť, či si v poriadku..." povedal, a tak som sa odtiahla. Teraz bol čas na rozhovor.
"Madam Pomfreyová mi vravela. Ja... prepáč, že som včera utiekla... nevedela som čo robiť... bála som sa... a chcela som to ukončiť..."
"To je v poriadku, nič sa nedeje. Je normálne, že si bola rozrušená. Eh... oco?" povedal odrazu Tom a začervenal sa. Ujo Remus stál niekoľko krokov od nás a potmehúdsky sa usmieval. Uvedomila som si, že sa s Thomasom stále objímame a hovoríme dosť čudné veci, ktoré by si nezasvätený poslucháč mohol vyložiť veľmi zaujímavo.
"Nenechajte sa rušiť, decká," povedal s úsmevom, "Lilly, myslím, že ošetrovanie zvládneš rovnako dobre ako ja. A od teba to možno bude prijímať radšej ako odo mňa. Ja vás zatiaľ nechám." Položil uterák vedľa masti na stôl a vyšiel zo svojho kabinetu krútiac pri tom hlavou. Pozreli sme na seba a previnilo sa usmiali.
"Poď dnu," povedal a vošiel do ujových izieb. Zobrala som teda všetky maste a vošla. Zaviedol ma do spálne, ktorá bola zariadená veľmi stroho. Ujo v nej asi často nespal. Asi chodí na noc domov... bez Toma majú doma súkromie, cheche.
Sadli sme si na posteľ, ktorá bola spolu so skriňou na oblečenie a toaletným stolíkom, jediným zariadením izby.
"Tak, čo sa dialo po tom, čo som opustila bojisko?" opýtala som sa a namočila uterák do mastičky.
"Mel zabránil mne aj tvojmu bratovi, aby sme sa ďalej mlátili a prinútil nás porozprávať sa. Vlastne, väčšinou rozprával James. Vyčítal mi, že zvádzam malé dievča, že ťa využívam, a podobné veci. Veď ho poznáš. V tomto momente som vinný aj za to, že Kanóny nevyhrali majstrovstvá... ssst," sykol bolesťou, keď som mu priložila uterák na ranu na líci
"Je to pravda, že si mu pomáhal odháňať odo mňa chalanov?" opýtala som sa. Toto ma dosť zaujímalo. Toho roku som ani nemala čas, sa zaujímať o opačné pohlavie. Viem, že James to robil aj u nás vo Viedni, ale že to robí aj tu, to ma prekvapilo. Tom sa zatváril previnilo a povedal:
"No... ale nehnevaj sa, áno? Ich celkový počet bol tri. S tým tupcom Carterom štyri. Neviem, ako to robí, ale tvoj brat má na to akýsi radar. Vždy si všimne, keď na teba nejaký chalan hodí zvádzajúce oko. A mne to len vyhovovalo," zazubil sa, "nemala si šancu zaľúbiť sa do niekoho iného." Zasmiala som sa a pobozkala ho na ranu, ktorú som mu práve ošetrila.
"A ako ste ich odháňali?" zaujímalo ma.
"Nechcem sa predvádzať, ale ja s Melom sme boli známa firma na celej škole a vzbudzovali sme rešpekt. A keď sa k nám pridal James, u pár ľudí sa rešpekt premenil na tichý strach. Bolo to celkom zábavné. A u väčšiny stačilo povedať pár silných slov a boli hotoví..."
"To sú mi teda veci," pokrútila som hlavou. Nemala som sily hnevať sa aj preto. Toto začal James robiť niekedy okolo mojich šestnástich rokov, kedy mi konečne dorástli prsia a vytiahla som sa do výšky. Sprvu som ho za to úplne nenávidela, ale potom som sa s tým musela zmieriť. Prečo? Lebo naši, teda Max a Doris, s tým súhlasili. Vraveli, že som príliš malá a na chlapcov mám myslieť až niekedy v tridsiatke. Ale to platilo len pre mňa. Lebo čím viac si James doviedol dievčat, tým bol úžasnejší. Ach, dievčatá to nemajú v živote ľahké.
Ale teraz si to nenechám! Už nie som decko, aby na mňa dával pozor a rozhodoval, čo pre mňa je, alebo nie je dobré!
"Lilly? Čo budeme robiť?" opýtal sa Tom. Pozrela som mu do očí a rozmýšľala, či je niečo pravdy na tom, čo hovoril James. Či predo mnou Tom naozaj niečo tají, či je v skutočnosti iný, ako sa tvári. Zahľadela sa mu do jeho veľkých čokoládových očí a snažila sa z nich niečo vyčítať. Videla som tam smútok, hnev a zúfalstvo, ale nechýbala láska, neha a bojovnosť. Myslím... myslí to vážne? Priložil mi dlaň k pravému lícu a prstom ma hladil. Privrela som oči a vychádzala v ústrety jeho dotyku.
"Tom, máš ma vôbec rád?" opýtala som sa. V tom okamihu som šokovane otvorila oči a najradšej by si nafackovala. Vyslovila som to nahlas? Ups...
Tom nadvihol obočie.
"Lilly, toto sa nepýtaš vážne, však?" Zahryzla som sa do pery a opatrne prikývla. To viete, zvíťazila vo mne tá ženská stránka, ktorá potrebuje počuť, že je krásna a niekto ju miluje.
"Lilly," povedal, dlane si položil na moje líca a zahľadel sa mi do očí, "milujem ťa." Roztriasla som sa na celom tele.
"Sám neviem prečo, ale je to tak. Proste si si ma niečím úplne získala, a teraz by som si nedokázal predstaviť niekoho vedľa seba, ak nie teba," hovoril a nežne sa pri tom usmieval. Cítila som, že sa mi do tváre nahrnula červeň a moja spodná pera sa začala nekontrolovateľne triasť.
"Heh, toto tu už dlho nebolo," usmial sa nad tým Tom a nežne ma pobozkal. Položila som dlane na jeho hruď a povalila ho na posteľ. Prehĺbila som bozk a vložila doňho toľko lásky, koľko som len mohla.
"Ehm, ehm," začuli sme odrazu a splašene od seba odskočili. Vo dverách stál ujo Remus s nadvihnutím obočím.
"Tom, som rád, že už si v poriadku. Aspoň sa môžete ísť najesť do Veľkej siene," povedal tónom, proti ktorému sa nedalo protestovať, a tak sme vstali a odkráčali von z jeho kabinetu. Poviem vám, cítila som, že sa asi prepadnem. A Tom na tom bol určite rovnako, ak nie horšie. Bol ešte červenší ako ja a tváril sa neuveriteľne vinne. Ako by ho pristihli pri niečom zlom. Síce, keby mňa takto načapal Max, asi by som sa tvárila rovnako. Ale odprisahala by som, že keď sme vyhádzali, ujo na Thomasa uznanlivo žmurkol. Hehe.
Cestou do Veľkej siene nikto z nás neprehovoril. Pred vstupom do nej sme však obaja zastali. Pozreli na seba a chytili sa za ruky. Po včerajšku o tom určite vie celá škola. A tak sa stalo, že som spolu s Thomasom Lupinom prvýkrát vošla ruka v ruke do miestnosti plnej ľudí, inak povedané, vyšla som s ním na verejnosť. Nenápadne sme sa priblížili k chrabromilskému stolu a vyvolali pri tom len najmenší rozruch. Asi im nestálo za to, vzhliadnuť od dobrého obeda. Vlastne, ani ja by som to nespravila. Sadli si a po zistení, že tu nie je James sme si spokojne naložili a obedovali v pokojnej atmosfére.
A takto pekne to šlo, až kým neprišiel James... a v tej najnepríhodnejšej chvíli.
"Dopekla, čo to tu robíte?!" skríkol, keď ma zbadal nalepenú na Tomovi, ako mu dávam do úst veľký kúsok koláča. Odskočili sme od seba, akoby do malej medzery medzi našimi telami udrel blesk.
Teraz prevraciate očami. Viem to. O stranu vyššie hovorím o svojej nadobudnutej odvahe postaviť sa (aspoň trochu) svojmu bratovi a teraz toto... Ale proste... nedalo sa inak.
"Lilly, myslel som, že sme sa pochopili!" zrúkol na mňa. Tom otvoril ústa, že niečo povie, ale James ho zastavil nazlosteným pohľadom.
"To som si myslela aj ja, James. Odmietla som sa s Thomasom rozísť a bodka. Neviem, čo si na tom nepochopil," povedala som. Nie však silným a hrdým hlasom, ale slabým a chvejúcim sa.
"Lilly, počúvni ma, toto... toto čo tu robíte nie je dobré. Obaja budete len nešťastní!" vravel a pozrel na Thomasa, ktorý odrazu prestal protestovať (aj keď len otváraním úst, ale namietal, to je hlavné) a len tupo hľadel na krajec chleba na druhej strane stolu. Mračil sa. James sa rukami oprel o stôl tak, aby mu videl priamo do očí a niečo mu šepkal tak, že som to nepočula. Sadla som si bližšie a snažila sa počúvať, ale James prestal hovoriť a vystrel sa.
"Si môj priateľ, ale ju mám radšej. Nenič jej život tým svojím," povedal a Tom vstal. Na tvári mal zvláštny... až nešťastný výraz a triasli sa mu ruky. Zničene sa na Jamesa pozrel a ten mu venoval ľútostivý pohľad. Keď sa otočil na odchod chytila som ho za ruku.
"Tom..." zašepkala som.
"Príď za mnou o pätnásť minút k obrazu tých trollských krasokorčuliarov," povedal, a ani sa na mňa nepozrel. Roztriasla sa mi pera, keď som hľadela na jeho vzďaľujúci sa chrbát. Cítila som sa, akoby ma obliala studená voda a bezvládne som si sadla.
"Lilly..."
"Nie... ty... si toho už povedal dosť," skočila som do reči Jamesovi, ktorý si ma prezeral so znepokojením v očiach. Postavila som sa a odkráčala z Veľkej siene. Neprešlo tých pätnásť minút, ale potrebovala som premýšľať a to sa s Jamesom, a jeho pohľadmi nedalo.
Čo má môj hrozný brat proti Thomasovi? Prečo stále hovorí, že mi zničí život a budem pri ňom nešťastná? Prečo mu nedá pokoj? A... prečo to vyzerá, že má pravdu? Že... má Tom výčitky a naozaj uvažuje nad jeho slovami... ktoré som ja nepočula. Dopekla!
Keď som o pár minút šla na stretnutie s mojím... priateľom... triasla sa mi pera. A to je, ako všetci dobre vieme, zlé znamenie. Prečo? Lebo vždy, keď sa mi trasú pery, som nešťastná.
"Ahoj," pozdravil a hľadel do zeme. Tón jeho hlasu sa mi ani trochu nepáčil. Cítila som, čo chce urobiť, ale nechápala som prečo. Veď Jamesa by to prešlo! Po nejakom čase by si na to zvykol!
"Vieš... Lilly... James má pravdu. To... čo robíme je hlúposť a nemá to budúcnosť. Budeš so mnou nešťastná a to nechem. Lilly, si úžasné dievča, ale..."
"Rozchádzame sa?" opýtala som sa a on zavrel oči.
"Bude to tak najlepšie. James má pravdu... ja... nie som taký, ako si myslíš..."
Keď to povedal, cítila som akoby mi niekto priviazal drátenku na riad k srdcu a drel.
Otočila som sa na päte a odkráčala preč. Cítila som, že niečo vo mne... akoby umrelo. Myslím, že to bola stará Lilly... Lilly, ktorá na slovo poslúchala svojho brata a robila iba to, čo chceli ostatní... Zomrela a zabil ju jej vlastný brat... a osoba, ktorú milovala.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 happy happy | Web | 26. prosince 2006 v 0:32 | Reagovat

Lupindíku... co mi to děláš? Vždyť já tady brečím, jako malá... O půl jedné ráno... bééééééé.

Od této doby naprosto nesnáším drátěnky. Ale řekni, že se s ní rozešel proto, že je vlkodlak??? Lupindíku, já to nevydržím... a jesltli je tohle konec, tak ti povím, že hodně blbej, protože to je sadend...

Proto prosím, aby se to konečně vysvětlilo v nejdřívější kapitole!! :o)

Co víc říct? Jako obvykle to bylo naprosto úžasnééééééééééééééééééééé...

2 happy happy | Web | 26. prosince 2006 v 0:32 | Reagovat

aspoň že mám prvního komenta

3 Jane Jane | Web | 26. prosince 2006 v 10:58 | Reagovat

jéééé taks to sem konečně dala!:) je to skvcělá kapča, ale smutná:((( honem další a koukej tam vysvětlit proč se s ní rozešel:D

4 zuzu zuzu | 26. prosince 2006 v 12:35 | Reagovat

aj ja si myslim, ze je vlkodlak. chudak ja ho tak ulutujem aj lill :( a chcem dobry koniec

a nech je to velmi dlhe a nrchcem plakat :(

5 jules jules | Web | 26. prosince 2006 v 13:42 | Reagovat

ja..................................................................................................................................

som v soku...ale waw je to super kapitola...

ALE KED TU NEDAS HONEM DALSIU KAPITOLU ASI TA ROZPARAM NA KUSY A TIE POTOM HODIM PSOM!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!

RYCHLO PIS LEBO JA TO NEVYDRZIM MUSIS NAPISAT HNED KAPCU HNED!!!!!!!!!!!!!!!!!!!! RYCHLO OKAMZITE!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!inak si ma skoro rozplakala.... to akoze fnuk :(

6 Médea Médea | 26. prosince 2006 v 16:04 | Reagovat

je to skvělá kapitola, přímo nádherná a taky smutná

7 Kristine-šiša Kristine-šiša | Web | 26. prosince 2006 v 18:20 | Reagovat

šuši, toto ma fakt rozplakalo=((( Ale myslím, že ak plánuješ pokračko také, aké si mi vravela, tak ti to prepáčim láska moja=) bolo to krásne napísané a som z toho hotová! Ja milujem túto poviedko najviac na svete!!!!!

8 blesková Cornelieb blesková Cornelieb | Web | 26. prosince 2006 v 18:32 | Reagovat

néééééééééé já brečím...... hořké slzy mi stékají po lících.. :´( to ne ... a co je s tím Tomem?? bože... já nemám slov.... to nejde.... rychle prosím pokráčko! prosííím jinak myslím, že to nepřežiji... :( fakt je to super! nádherná povídky!!!! Každá kapča je lepší než ta předchozí.... mno jáj.... za chvíli si začnu trhat vlasy.... :D fakt je to úžasné! jsi sqwělá!! :)) zatím papa :-*

9 Katy Katy | 26. prosince 2006 v 23:39 | Reagovat

Krasna kapitolka, ale nechapem ako to bude, toot bola ta posledna, to urcite nieeeeeee, ale asi ta co bude pokracko ale napises este jednu s koncom????

a kedy bude ta dalsia???

10 Lizz Lizz | Web | 27. prosince 2006 v 10:59 | Reagovat

DĚLÁŠ SI SRANDU!!!!Jak jsi to mohla tahle utnout??? Lupi, ksakru!!!!

Teda, jestli to bude tak jak si myslím, že to bude, tak ne,že Lily Thomase nechá, to bych ti do smrti neodpustila!!!!!!

11 Gify Gify | Web | 27. prosince 2006 v 13:06 | Reagovat

a-a-a-a-akože to-to-to čo akože má znamenať???? em no som mierne trochu viac v šoku...ďalšiu kapitolu, rýchlo ´dalšiu kapitolu... ja ja ja sa tu asi rozplačem ta ako si totototo mohla tak skončiť to nie je fééééér

to bola tak nádherne smutná kapitola že ja z toho nemožem úplne úžasné no wow

ale tým koncom si ma dorazila dúfam že sa aspoň skoro dočkám pokračka...

12 will will | Web | 27. prosince 2006 v 18:11 | Reagovat

lupi nekonci este!!!plosim..nebudem mat co citavat!!toto je moje naj.....plosim plosim!

13 Nelien Nelien | Web | 28. prosince 2006 v 17:21 | Reagovat

ach můj bože... lupindíku to jako myslíš vážně? to néééééé!!! a honem at je tu pokráčko!!!!honééééééém!!! já se zblázním!!!! tyjo... to bylo tak nádherný!!!! tom je vlkodlak, co? sakra! chudášek...když on je tak... ach!!! :D a chudák lilli... to je fakt... já nemám slov!! rychle prosím pokráčko hlavně at se nerozejdou prosíííím!!!! smutně koukám! ale je to nádhera...co víc k tomu mám napísat? prostě já žasnu nad tvým talentem...fakt žasnu! píšeš úžasně!!!! a miluju všechny tvoje postavy! toma, jamese, mela, lilly, ujo remus je taky skvělej :D no prostě...hech...sem se rozepstala, co? :)) když já sem z toho prostě nějaká hotová.. chjo.... fakt krása, lupindíku, krása krása! a už končim :)

14 Lupi Lupi | Web | 28. prosince 2006 v 21:04 | Reagovat

Juuu! Pozerám, že som touto kapitolou a asi úvodom k nej rozprúdila vlny... nevôle:D

NO, takže poviem, že pokráčka sa už píšu. Obe. Viete, nie každý má rád dobré konce a tak som urobila kompromis a napísala (už mám ku každému po 2 strany!:o) dve pokračovania. Jedno, bude dokončenie tohoto - čiže dobrý a saldký koniec - alebo inak povedané prológ (tak je to, však?) a druhé pokračovanie bude o Lilly, po tom, ako sa rozišli a dokopy sa už nedali... bude to troška ekšné a tajomné... proste... dospelejšie (asi). Takže nezúfajte (aj keď ma to hrozne teší, muhehehé), Lilly skončí dobre s mužom svojho srdca, len jej to cem skomplikovať dospelím životom a strasťami s ním spoločnými.. a.. dočkáte sa aj všetkých vysvetlení.. ale to bude v oboch pokračovaniach...

ach, čo som si to vymyslela, však?:D

15 zuzu zuzu | 28. prosince 2006 v 22:02 | Reagovat

to je hrozne som zufala precitala som si celu poviedku od zaciatku a potrebujem pokracko prosiim

16 Leny Leny | Web | 28. prosince 2006 v 23:45 | Reagovat

Mno..moc hezký!! =) Líbilo se mi to

17 Blackes Blackes | E-mail | Web | 29. prosince 2006 v 14:43 | Reagovat

honem další tak jako zuzu jsem jí četla od začátku, takže rychle

18 zuzu zuzu | 1. ledna 2007 v 18:52 | Reagovat

a ja ze som uz sama :)

19 BláZoNkO BláZoNkO | Web | 6. ledna 2007 v 17:15 | Reagovat

Hojte :))

20 nomi nomi | Web | 8. ledna 2007 v 15:38 | Reagovat

ehm...no akoze som rada ze uz tak usilovne pracujes na pokracku a fakt ma potesi ked sa to vsetko vysvetli...:)

no a kedze ja mam radsej tie sladsie konce tak sa na ten sladsi aj tesimäale ten druhy si tiez nenecham ujst..;))

inak toto je uz hadam.....no ani neviem kolka uplne bombova kapitolka od teba..fakt skveleeee:D

21 Blackes Blackes | E-mail | Web | 14. ledna 2007 v 13:12 | Reagovat

Kdypak přidáš? Já se už nemůžu dočkat

22 Kristine Kristine | 18. ledna 2007 v 7:24 | Reagovat

počuj šuši, v piatok budem na compe  iba tri hodinky, takže mi písni na icq, alebo niekam inam, kedy tam budeš ;) jo jo jou? dasvidania zlato moje!

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama