Prosinec 2006

Hľadám... 15. kapitola 2/2

26. prosince 2006 v 0:17 | Lupi |  Hľadám...
Druhá časť :D

Hľadám... 15. kapitola 1/2

26. prosince 2006 v 0:17 | Lupi |  Hľadám...
Ola!
Takže, keďže mám tú Vianočnú náladu, dávam Vám neskorý darček,
Ale číslo 1! Táto kapitola je ... posledná...
Ale číslo 2! Bude mať dve pokračovania:D Jedno s dobrým koncom a druhé... bude kapitolové a... zaujímavejšie:D
Táákže, od tohto okamihu, je len na Vás, aký koniec si prečítate:D
Veď žijeme v demokratickej zemi:D
P.S. tetokrát to máte bez obrázkov - nechcelo mi to ísť... no humus...

HOU HOU HOU!

25. prosince 2006 v 19:21 | Lupi |  Výplody blázna, ktorého nikto nepočúva
Veselé Vianoce! Moji najdrahší, najmilší, najkrajší a najsuprovejší súkmeňovci! Máte rovnako úžasnú náladu ako ja? Ach, už dlho mi nebolo takto supa:D Aj keď mi k pravej Vianočnej atmoške chýba sneh, Perinbaba v telke a song od Georga Michaela Last Christmas, ktorý každý rok znel od susedov, mám skvelú nááladu! Viem, je totálna somarina zaplňovať si takýmito výlevmi blog (teda, ak nie je zameraný na takéto výlevy a môj nie je:o), ale jednoducho mi nedalo prejsť tieto sviatky bez povšimnutia:D Ešte včera ráno som mala zlú náladu. Nič nenasvedčovalo tomu, že sú Vianoce, ale potom došla mama s tým, že ideme robiť šalát a bracho pustil na celý dom Vianočné prerábky hip-hopových songov a nálada ma pohltila ako ešte nikdy. Kto by predsa odolal, keby mu Snoop po celom byte nerapoval o Santovy, ktorý bol v gete:D?! NIKTO! (A môžete byť ešte väčší odporcovia tohto hudobného štýlu ako som ja:o) No, o čom celý tento článok je? Ani sama neviem. Asi som Vám, mojim drahým kočkám (lebo chalanov som tu žiadnych nevidela), popriať, aj keď oneskorene, veselé Vianoce! Užívajte si pohody z rodinou, pozerajte rozprávky a prežierajte sa koláčmi! Veď o tom to celé je!:D Teda, asi:D Takže, HOU-HOU-HOU! Veselé Vianocéé!:D
P.S. A to neznášam poarmeričťovanie:D

Kristine

16. prosince 2006 v 17:31 | Lupi |  Výplody blázna, ktorého nikto nepočúva
Ahojky!
Myslím, že každý z Vás, blogových predátorov, pozná tú najpredátorovejšiu predátorku, Kristine (kris, šiša, kristinepindík). A toto stvorenie mi v čase mojej krízi a srdcebôľov zosmolilo niečo, po čom sa vždy začnem buď šialene rehotať, alebo rovnako šialene plakať. Prečo? Je to proste dojímavé..:D
A čože to zosmolila? No, video. Plné obrázkov Jamesa a Lily (našich miláčikov), kráásnej hudby, a slov plných priateľstva, opory a v neposlednom rade duchaplné vtipy, ktorým asi chápeme len my, šialení.
Toto video si môžete už dlhší čas pozrieť na jej stránkach - www.kristine.ambrosia.net .
A v tomto okamihu aj na mojom malom milom blogu. Takže, ak nemáte čo robiť a zaujíma Vás čo mi pomohlo dostať sa z mojich trápení, pozrite si TOTO:)

P.S. I love you, šiš :D

Nový Design

16. prosince 2006 v 17:04 | Lupi |  Výplody blázna, ktorého nikto nepočúva
Ola!
No, s radosťou vám oznamujem, že mám nový design:D
Hej, sľúbila som, že tu dám obrázky, ktoré ste mi posielali, ale napadla ma Vianočná nálada a tak som tu zo sviatočnými ošatením stránky:D
Dúfam, že sa to tu páči:D
pa, Vaša Lupi

Asi z toho osivejem

16. prosince 2006 v 0:25 | Lupi |  Výplody blázna, ktorého nikto nepočúva
Ako ste si asi všimli, ak ste si všimli, zmenila som design. Viem, sľúbila som, že tu dám tie obrázky, čo mi posielate, ale akosi ma chytila Vianočná nálada a tak som tu chcela mať niečo viac sviatočné. Ale začal mi štrajkovať blog.cz a žiadny z bologov mi nejde zobraziť. Dokonca ani môj! A to v deň, keď mením design a proste potrebujem vidieť čo a ako vyzerá!
Ach! Asi ma z toho porazí!
Takže, prepáčte, že môj blog vyzerá tak, ako vyzerá. Hneď ako sa bude dať, to poľudštím a upravím aby to nejako vyzeralo...
Ehm... no... tak sa zatiaľ majte:D
P.S. Stresy ma už prešli, takže... dík za podporu:D

Pauza

7. prosince 2006 v 22:29 | Lupi |  Výplody blázna, ktorého nikto nepočúva
Moji najdrahší,
náš pomstychtivý angličtinár na základke vravieval: "Na každého raz dôjde!" A ja musím priznať, že mal pravdu. A keď už má niečo dôjsť, tak naraz a v plnej sile. Takto nejako to v týchto okamihoch prišlo na mňa.
Čo sa stalo? No... akosi sa mi prihodilo, že som na pokraji nervového zrútenia. Ako sa to prihodilo? No, jednoducho. Učitelia v škole sa proti nám spikli a začali nás zavaľovať úlohami a písomkami, moja milovaná choroba sa opäť vrátila, takže ledva rozprávam a necítim si hrdlo a nakoniec moje telo vypovedáva službu - som proste unavená a nič mi nevychádza.
A preto som sa rozhodla, že si dám oddych. Každý sa raz potrebuje zrekreovať. Bože... keď si toto prečítate, asi ma zabijete.
Ach, ale keď chcem napísať nové plnohodnotné dielka musím sa dať dokopy. Teraz je zo mňa totiž troska a nechcem aby sa to odrazilo na Hľadám...
Takže, zatiaľ pa, dúfam, že sa uvidíme čo najskôr - aspoň o týždeň.

P.S. Toto píšem len pre to, aby ste vedeli prečo sa na stránke neukazuje nová kapitola...