Hľadám... 10. kapitola

23. září 2006 v 21:47 | Lupi |  Hľadám...
Hojik!
Takže, mám tu novú kapitolu - chcela by som ju venovať mojej milovanej beťáčke, ale aj výýýbornej kamoške Vivianke/Weete/Dominičke - I like you!
Inak, kapitola je trocha inakšieho rázu ako ste si u mňa možno zvykli - ale veľa sa v nej vysvetľuje.
Príjemné čítanie a nechajte komentáre:)
pa, Vaša Lupi

***
"Profesor, chceli ste ma vidieť?" nakukla som do riaditeľovho kabinetu.
"Á, slečna Woolfová! Chcel som s vami... sadni si, prosím," povedal a vrátil knihu, ktorú práve držal, späť na poličku. Sadol si na svoje kreslo oproti mne a srdečne sa usmial.
"Som rád, že si prišla," povedal a vzal si z misky pred sebou cukrík.
"Dáš si? Citrónové dropsy. Sú vynikajúce!"
"Ďakujem," usmiala som sa naňho a lačne sa vrhla na misku.
"Vieš, myslel som, že by si potrebovala odpovede na nejaké otázky."
"Otázky?" nechápala som.
"Určite ich máš... viem, čo sa stalo na Vianoce u Weasleyovcov..."
"Aha," poznamenala som.
"Viem o tom, ako sa profesor Malfoy... prestal ovládať. Povedal mi to hneď na druhý deň. Veľmi ho to mrzelo," hovoril, a nevšímal si moje odfrknutie.
"Vieš, Lilly, profesor to tak nemyslel a ..."
"Ospravedlňujete sa zaňho?" nechápavo som sa pýtala.
"Nie, neospravedlňujem. Len vysvetľujem... vieš, má veľmi zložitú povahu a narozprával ti veľmi zlé veci, ktoré sú aj nepravdivé a..."
"Zlé? Nepravdivé? Narážate na to, že povedal, že mohol zabrániť smrti môjho otca, a neurobil to? Viete, akosi tak zničil celú moju rodinu! A ešte mi to aj celý veselý hodil do tváre!" henvala som sa.
"Lilly... on... je to zložité... nepochopila by si to..."
"Heh, nie som až taká hlúpa, ako vyzerám! Celé mi je to jasné... to obdobie v ktorom žili a aj Smrťožrúti... viem o všetkom! A je mi aj jasné, že profesor Malfoy, žiarliaci na môjho otca, ho nechal napospas Voldemortovi a..."
"Slečna Woolfová, to by stačilo!" povedal ticho, ale rázne. Veľmi rázne.
"Rád by som vám niečo ukázal. Je to jedna zo spomienok profesora Malfoya. Nechcel som vám ju ukázať, no nemôžete ostať s klamným názorom na Draca," postavil sa a zo skrine vybral nejakú misu. Položil ju na stôl a pohrabal sa v jej tekuto-plynnom obsahu prútikom.
"Nech sa páči," povedal a ukázal na ňu. Natiahla som ruku a ponorila ju do toho mangľajzu v nej. Ocitla som sa v čierno-bielej spomienke.
Poobzerala som sa po okolí. Bola som v nejakom lese, skrytá za kríkmi a vedľa mňa mladšia verzia Malfoya. Ako prvé mi napadlo, že vyzerá skvelo a ako druhé, či by ho bolelo, keby som ho teraz nakopala.
Naklonila som sa cez to krovie tak, ako on a sledovala, čo sa deje. Predo mnou bola nejaká dosť priestranná čistina a na nej spústa ľudí. Bojujúca spústa ľudí. Všade svišťali kúzla a kliatby a sem-tam na zemi ležalo nejaké telo... bože... ako môžem takto hovoriť? Som bezcitná...
No, ale späť. Nad celým týmto urputným bojom prebiehala iná bitka. Medzi Harrym a Voldemortom. Šokovane som sa pozrela na Malfoya. Ten zbabelec sa krčil v bezpečí, zatiaľ čo všetci ostatní bojovali. Ako sa mi on mohol páčiť? Vtedy sa postavil a rozbehol sa lesom, smerom k Harrymu. Keď som si už myslela, že vylezie, skryl sa za veľký kmeň stromu a špízoval ďalej. V tom momente ma osvietilo zelené svetlo a začula som tupý zvuk dopadajúceho tela. S roztrasenou perou som vyliezla z tieňa a zbadala Harryho, kľačiaceho nad mŕtvolou najväčšieho zloducha storočia. Kľakla som si k nemu a pohladila ho po líci. Nie Voldemorta, ale otca, keby niečo... Necítila som však nič. Len vzduch... Zrazu však z tiena vyliezol aj Malfoy, a nerozhodne sa postavil pred môjho ocka.
"Malfoy?" zašepkal Harry.
"Potter?"
"Fajn, takže moje meno si pamätáš," poznamenal ocko a na tvári sa mu objavila bolestná grimasa. Až vtedy som si všimla nespočetné rany na jeho tele. Celý sa triasol... ale držal sa. Asi nechcel vyzerať pred Dracom ako padavka. Ach, tí chalani...
"Poď, vezmem ťa odtiaľto," zašomral Malfoy a pristúpil k Harrymu.
"Robíš si srandu? Si smrťožrút!"
"Prosím ťa, sám vieš, aký som ja smrťožrút..."
"Hej, si naňho príliš zbabelý!" Malfoy na to nič nepovedal. Len ticho čumel do zeme. Otec naňho šoknuto pozrel.
"Priznávaš to?" opýtal sa ohromene.
"Poď," zašomral a chytil ocka pod pazuchu. Ten sa pokúsil vstať, no nedarilo sa mu to. Stále sa tváril, že je v úplnej pohode, no pravda bola iná.
"Nie... ja... si nejako poradím... ty... choď niekam..." ledva hovoril Harry.
"Čo blbneš?"
"Nie, ja... vážne... nechcem..."
"Čože?" Vtedy sa otec zrútil na zem a začal vykašliavať krv. Neovládateľne sa pri tom triasol. Malfoy ho vydesene pozoroval. Tak, ako ja.
"P-Potter, si v pohode?"
"Heh, ani veľmi nie..." neveselo sa zasmial. Bezvládne dopadol na bok a hľadal niečo pod tričkom. Vytiahol tenkú striebornú retiazku, na ktorej bol rovnaký prívesok, ako mám ja. Odtrhol ho a silno stláčal v dlani.
"P-Potter!" prestrašene vykríkol Malfoy, keď ocko úplne zbledol a triasol sa ešte viac. Hodil sa k nemu a vôbec nevedel, čo robiť. Vtedy som začula kroky. Niekto k nám bežal. Hermiona. Pozrela na Malfoya, umierajúceho ocka a mŕtveho Voldemorta. Rýchlo priskočila k Harrymu a pohladila ho po tvári.
"Harry... " zašepkala.
"Ahoj, Herm," usmial sa, "a k-kde je Ron?"
"Dole... skryla som ho do lesa... je v bezvedomí, ale bude v poriadku."
"To som rád... a čo o-ostatní?"
"Sú v poriadku... och... Harry..."
"Herm, nikto nesmie zomrieť! B-bola by to moja vina a ..."
"Potter, preboha! Ty tu umieraš a ešte ťa zaujímajú také ..."
"Malfoy! Buď ticho!" zvreskla Hermiona a horko-ťažko potláčala slzy.
"Heh, t-to je v poriadku, ja..." zrazu sebou začal šklbať a ja som k nemu priskočila bližšie.
"Oci... otecko...." kričala som. Chcela som sa ho dotknúť, no nemohla som... cítila som iba ten chladný vzduch! Začala som plakať, ale nepomohlo to. Zrazu som zacítila niečiu ruku na svojom pleci a potom šup a bola som v riaditeľovej kancelárii.
Hodila som sa do kresla a utierala si slzy do rukáva. Musím sa upokojiť!
"Pre toto som vám to nechcel ukazovať... je to... bolestivé," zašepkal smutne.

No, bolo to hrozné... vidieť umierať otca s obrovskými bolesťami, nie je len tak...

Sadla som si na parapet v sovinci. Bol tam smrad a zima, ale o tomto čase sem nikto nechodí, takže tu môžem ostať so svojimi myšlienkami sama.
Vlastne, ani neviem, čo si myslím... je to ťažké... zmätok v mojej hlave... zmätok v srdci... všade.
Draco Mlafoy - to meno je až priveľmi späté s mojou rodinou. S otcom boli rivali, mame pomohol, ku mne bol milý... Nerozumiem mu! Čo ho viedlo k tomu, aby mi pomáhal? Boli to výčitky svedomia? Veď si za to môže sám! Nikto mu nevravel, aby prešiel na tú zlú stranu! Nikto mu nevravel, aby mi pomáhal! Nikto mu nevravel... Dokelu!
Prečo sa to všetko vlastne dialo? Moje sudičky si asi s osudom riadne uhli pri splietaní mojich nitiek. Často som sa pýtala, či malo nejaký zmysel prísť sem, a nechať tak istotu, čo sme mali u Maxa a Doris. Na čo sme vlastne prišli? Že náš otec umrel v ukrutných bolestiach rukou pomäteného šialenca? Že mama zomrela sama, a nešťastná? Že všetci, im blízky, sú poznamenaní na celý život a bude sa to s nimi viesť už navždy? Aký to malo všetko význam?
Mala by som sa s ním porozprávať... potrebujem odpovede! Také, ktoré mi nedá ujo Remus, či profesor Dumbledore. Potrebujem ich počuť od neho. Od Malfoya.

Trikrát som zabúchala na jeho dvere.
"Slečna... W-w..." šokovane koktal vo dverách.
"Woolfová. Ešte stále," povedala som a pevne mu hľadela do jeho oceľovosivých očí.
"Ehm, želáte si niečo?"
"Rozprávať sa. S vami."
"Teraz na to nemám čas..."
"Profesor! Videla som poslednú spomienku, v ktorej zomrel môj otec!" vyhŕkla som naňho. Pokrčil obočie. Nie nahnevane alebo, akože rozmýšľa... bolo to skôr zúfalé pokrčenie. Hneď na to sa mu však na tvári objavil ničnehovoriaci výraz.
"Tak..."
"Vďaka," povedala som a prestrčila sa pomedzi neho a dvere. Sadla som si do kresla oproti jeho pri pracovnom stole. Mal na ňom dnešnú večeru, ešte nedojenenú. Pomaličky prišiel a odčaroval tanier. Sadol si do kresla a pozrel mi do očí.
"Takže..." začal.
"Profesor Malfoy, ja... potrebujem vedieť... prečo?" vzdychla som nešťastne," prečo ste stáli v ústraní a pri tom ste vedeli, že keď tam necháte môjho otca samého, umrie?" pýtala som sa trasúcim sa hlasom. Dúfala som, že pochopil, že hovorím o tom "poslednom" boji.
"Ja... a prečo vás to vlastne zaujíma?" Nadvihla som obočie. Prečo ma to zaujíma? Čože?!
"Povedzte mi to! Bola som pri profesorovi Dumbledorovi a ten sa mi to snažil vysvetliť, ale... potrebujem to počuť od vás! Dlžíte mi to," trocha som zvýšila hlas.
"Vysvetlenie profesora bolo určite postačujúce. Všetko, čo máte vedieť, viete, takže..." povedal a ukázal na dvere.
"Ja neodídem," povedala som pevne.
"Tak vás vyhodím," povedal desivo. Aj som sa zľakla - aby ste vedeli... Ale zamračila som sa a vstala.
"Takže ma nechávate odísť s tým, čo ste mi povedal na Vianoce? Že ste môjho otca poslali na smrť vy," povedala som tvrdo a otočila sa.
"Pche, myslíte si to, čo všetci ostatní. Buďte rada."
"Ja nie som rada! Viem... cítim, že je v tom niečo viac, tak prečo mi to, dopekla, nepoviete?!"
"Nezabúdajte, s kým hovoríte, slečna," povedal chladne a tiež vstal.
"Nezabúdam. Hovorím s nepriamym vrahom svojich rodičov. Bolo ľahké si to všetko domyslieť, keď tu nie je nikto, kto by vám povedal pravdu. Ujo Remus mi potvrdil, že ste sa neznášali. Lepšie povedané, nanávideli až na smrť! Určite vám nerobilo problém, poslať naňho vrahov. Možno ste sa aj smiali. Heh, určite vám robilo dobre hľadieť, ako naňho útočia v presile!" chŕlila som nenávistne.
"Prestaňte!" skríkol odrazu.
"Neviete o ničom! Ste iba hlúpe domýšľavé decko, ktoré chce silou mocou nájsť vinníka! Musíte ho nájsť za každú cenu, aj keby ste obvinila nevinného!"
"Aha, takže sa považujete za nevinného!"
"Áno! Lebo ja som nevinný!"
"Pche! Jediné čo ste, je - klamár a úbohý poľutovaniahodný vrah a zbabelec!" vykríkla som naňho.
"Mlč! Nič nevieš! Nič nechápeš!"
"Tak mi to vysvetlite!"
"Nie!"
"Vedela som, že na to nemáte dosť guráže!"
"Ja mám guráž! Mal som ju aj vtedy! Vtedy, keď som zradil svoju rodinu a to, v čo som celý život veril! Keď som všetko o tom útoku povedal Dumbledorovi a aj Potterovi! To tvoj otec ju nemal! Bol taký hrdina, že sa tam vybral aj napriek tomu, že vedel do čoho ide. Neveril mi. Bol to hlupák! A on je jediný, kto môže za svoju smrť!" vykríkol nahnevane. Bola som totálne hotová. Veď, kto by aj nebol, že? Zmohla som sa už len na to, že som vybehla z jeho pracovne a utekala najďalej, ako som mohla.


Sadla som si na jeden z milióna schodov v hrade. Neviem, ktoré to bolo poschodie, ani kam vlastne viedli. Len som sedela. Nerozmýšľala som. Prvýkrát za dlhú dobu som mala hlavu prázdnu ako nikdy. V tom som začula hlasný smiech a na to niečí dupot. Zrazu ten dotyčný dupotavec zastal a sadol si ku mne.
"Lilly? Čo tu, prepána, robíš?" opýtal sa prekvapene. Všimla som si, ako blízko si sadol. Cítila som jeho teplo.... ukľudňujúce teplo.
"Ja... len tak. Chcela som byť sama," povedala som mu hlasom trasúcim sa od potláčaného plaču. Asi ma to s Malfoyom zobralo viac, ako som si myslela...
"Ach tak. Potom ťa nechám," zahundral sa a vstával.
"Nie! Nechoď!" skríkla som a chytila ho za ruku. Prekvapene sa pozrel na moju dlaň, tuho stískajúcu tú jeho. Pozrel sa na mňa tými jeho veľkými hnedými očami a mne sa roztriasla pera.
"Lilly..." nedohovoril. V tom okamihu som ho tuho objala a spustila nárek. Cez slzy som mu všetko vyrozprávala a on ma pri tom tak pekne hladkal po chrbte a niekedy mi zastrkol pramienok vlasov za ucho. Počúval pozorne a nikdy ma neprerušil.

"A potom mi povedal, že si ocko môže za svoju smrť sám. Ach, Tom! Prečo muselo byť všetko tak? Prečo bol môj otec taký hrdý, a neuveril mu? A prečo vôbec nepochybujem o tom, čo mi bolo práve povedané? Ach, načo som sem vlastne chodila?! Nie je tu už nič, prečo by som ešte mala ostávať," povedala som a utrela si poslednú slzu. Troška som sa odtiahla, lebo som si konečne uvedomila, že som na ňom až príliš zavesená. Stále ma však obímal.
"Heh, naozaj? Nemáš prečo tu byť? Nie je tu jediná vec, čo ťa skutočne teší? Prečo sa tešíš na ráno?" opýtal sa zvláštne chrapľavým hlasom.
"Nie," povedala som pevne a zahľadela sa mu do očí.
"A-a ty... sa máš na čo tešiť každé ráno?" opýtala som sa tíško.
"Ja áno."
"A... čo to je?"
"Kto to je," opravil ma.
"Tak, kto to je?" roztriasla sa mi pera. On sa... totižto... približoval.
"Ty."
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Kristine Kristine | Web | 24. září 2006 v 11:35 | Reagovat

ja som to vedela! ja toma zbožňujem, je taký chutný (nie až tak ako james) =))) konečne som pochopila pár veciam, čo ma moc teší a chcem vyjadriť svoje obavy, že ak nepridáš čo najskôr novú kapitolku, tak si asi vytrhám všetky vlasy!!! fňuk! please, pestuje sa u mňa nová závislosť!

2 Lupi Lupi | Web | 24. září 2006 v 11:56 | Reagovat

jaaj! vlasy si netrhaj! bola by to velka skoda:D a diik - skuusim napiisat co najskor:D jaj, som taka rada, ze sa ti lubi:D

3 Latoya Latoya | Web | 24. září 2006 v 13:05 | Reagovat

Keď som niekEdy v zime objavila fanfiction, prvá poviedka, ktorú som vtedy prečítala, vo mne vyvolala take mnozstvo citov, ze som kazdy jeden den cakala na novu kapitolu, nechcela sa mi vytratit z hlavy. Ta poviedka sa volala Pribehy slecny Wilsnovej a ak ti mam pravdu povedat, nikdy by som si nemyslela, ze by vo mne nejaka poviedka vedela nechat taku stopu ako ta, ze by ma vedela rozcitliviet tak ako Laurine pociti. Pri citani tejto a hlavne predchadzajucej kapitoli(pricom s amusim ospravedlnit ze som enzanechala koment) tvojej poviedky, som zistila, ze tato poviedka vie so mnou robit divy. a zistila, ze tato poviedka ma vie nesmierne dostat. Skoro som sa rozplakala tie city, proste ten koniec aj ked to bolo v podstate stastne rozplakala som sa ako to bolo pekne opisane...minulu kapitolu pri ich bozku som zacitila na chrbte zimomriavky, pocit, ez chcem co najrychlejsie vediet, ako to bude pokracovat. Dokazala si ma rozcitliviet tak ako aramnore a teraz pravdepodobne, mi pokracovanie v hlave bude vrtat. Vela poviedok ma nadchlo, ale este sa mi od Laury nestalo, ze by mi enjaka poznacila city.Lupi, klobuk dole.Dakujem...

4 happy happy | Web | 24. září 2006 v 14:05 | Reagovat

Páni. Já nevím co říct. Myslím, že něco ve smyslu, bylo to super, nebo bylo to úžasné, prostě nestačí... Nemám slov. Chjo, takže snad jenom že gratuluji k tvému úžasnému talentu... Mno a hned se zeptám?! Kdy bude další kapitola??? :o)))

5 Lupi Lupi | Web | 24. září 2006 v 19:10 | Reagovat

Ach, Boze - Lat! Ja... ani neviem povedat, aka som stastna z tvojho komentu - len poviem, ze ked som zacinala, ujala sa ma jedna kocka a spravila zo mna taku spisovatelku akou som teraz - hadaj, kto to bol! aranmore! hihi, robila mi beta a davala mi vela dobrych rad:D Aj ja milujem jej Lauru:)

A Happy - diiik, jaj... baby ja som taka rada, ze sa vam paci - a nova kapca bude snad do konca tyzdna:D

6 Lizz Lizz | Web | 25. září 2006 v 9:45 | Reagovat

Tak to už se moc těším!:)))

I tahle byla jako obvykle super, Lupi, jak to děláš?;)

7 Latoya Latoya | Web | 25. září 2006 v 13:40 | Reagovat

ach Lupi, nieco na ztom bude ze sa mi to takl lubi! a fakt!vazne, vcera som bola rozcitlivena z toho este hodinku=))))do konca tohto tyzdna bude nova kapitolka??=) waaaaaaaa!=)tesiim sa=)

8 Gify Gify | Web | 25. září 2006 v 18:42 | Reagovat

.................................tu by akože mali byť slová chvály ale keďže nič výstižné ma nenapadlo tak som to vyriešila takto...ľudia poraďte mi čo vám mám do kelu do tých komentov písať keď to sa ani slovami vyjadriť nedá aké je to super...Lupi faktis klobúk dole čím ďalej tým lepšie ja som už naozaj na tých všetkých poviedkach závislá a ak tu tá kapitola do konca týždňa nebude tak ja to asi neprežijem...keď to bolo tak krááá...sne jooj ja som z toho ešte stále mimo...tým sa vysvetľuje aj to že tu píšem také bludy a nie podstatné veci ako že je to  oveľa lepšie ako SUUUU...PER !!!

9 Gify Gify | Web | 25. září 2006 v 18:43 | Reagovat

sorko že ťa tu obťažujem mojími priblblími komentmi ale ja som z toho vážne tak trošku mimo jake to bolo perfektné

10 slunenka slunenka | Web | 25. září 2006 v 18:49 | Reagovat

Ách ách ach ach aáááááááááách!!!!

to snad není pravda!!! jak to můžeš utnout v takovou chvíli??? Blyo to úžasné, a hlavně napínavé... trošilinečku mi tam nebyla jedna věc jasná, ale myslím že je to mou hloupostí a ty mi to určo vysvětlíš až se potkáme, viď? :)))

a ten kluk... je to tom? protože jsi to tam nenapsala!!! nebo to tak je schválně??? áchich... už se nemůžu dočkat pokračka!!!! :oD :o)))))))))))))))))))))))

11 Lupi Lupi | Web | 25. září 2006 v 20:12 | Reagovat

Gify-priblble komenty? Sak take su najlepsie! :Dlen v nich pekne pokracuj:)

Slunenka - napis comu si nerozumela - rada vysvetlim:D a bol to Tom - aj som to napisala-  citujem:) "Ach, Tom!" koniec citátu:D:D

12 slunenka slunenka | Web | 25. září 2006 v 20:34 | Reagovat

jéé aháááá:D ale je to tam jen jednou:oDDD já jsem tak slepá že sjem si toho nevšimla... :oDDD ale myslela jsem si to, že je to on :oDDD

13 nomi nomi | Web | 26. září 2006 v 15:16 | Reagovat

boze tam su takeeee dlheeee komentare a ja nemam slov co teraz?no skusim aspon nieco

nebudem hovorit slova chvaly lebo take slova na tvoju poviedku ani neexistuju

musim ale s potesenim skonstatovat ze najviac sa mi asi pacilo ked som sa dozvedela ze draco nakoniec zradil rodinu a predsa dostal rozum(ak sa mam priznat tak som jasala lebo ja som do neho total hotova :))a ten koniec no proste.........,,neexistujuce slova chvaly";D

to by bolo asi tak vsetko sak co viac dodat k takemu dielu snad mozno len hlboke presvedcenie ze sa tu onedlho objavy aj pokracovanie:)

14 Lupi Lupi | Web | 26. září 2006 v 21:11 | Reagovat

nomi - hojček! Aj ja milujem Draca - nemohla by som ho nechať zlým! Dokonca bol moja najobľúbenejšia postava - kým som si neprečítala pár vecí o záškodníkoch a zamilovala som sa do Jamesa:D

a vdaka! vám všetkýým!

15 jules jules | Web | 26. září 2006 v 21:57 | Reagovat

cmuk cmuk supeeer fantaaazia uuuzasne super kapitola fakt!!!! rychlo pis pokracovanie prosiiim

PS: Lupi aj ja milujem Draca je najlepsi na svete!!!!!!!!!§

16 Evany Evany | Web | 26. září 2006 v 22:21 | Reagovat

Uz jsem ti rekla, jak je tato povidka nadherna, uzasna, vyborne vymyslena a promyslena, dokonala a krasna a strasne ji miluju? Ne? Tak to rikam ted:o)

HLavne honem pridavej:o)

Hej, me tak bylo lito, kdyz si James ostrihal dredy...jezis on musel byt zlaty. James a dredy...hmmmmm. Skoda ze uz jsou pryc:o(

17 katy katy | E-mail | 27. září 2006 v 13:53 | Reagovat

ahoj Lupi, no konecne...neviem ci s na mna pamatas ale ked si este pisala na funfiction citala som tvoju poviedku jednym dychom potom si vsak prestala a ja som bez tvojej uzasnej poviedky, minule som vsak nahodou pozrela tvoj nick na novom fane a tam tvoja stranka a ked som videla 10 kapitol, skoro som odpadla od stastia...a to nehovorim ako som vyzerala po precitani, je to uzastne som taka rada ze som ta nasl, uz len najst Aranmore a jej poviedku, tedapokracko slecny wilsonovej....

Ale teraz este ku tebe, musis pisat velmi rychlo lebo tvoja poviedka je uzasne a ten koniec je az moc nedokonceny, ja to nevydrzi´m....si super...uz sa tesim na lil a toma.....super....pis prosim....inac kedy bude dalsia kapca????

18 Ilianaiedail Ilianaiedail | 27. září 2006 v 17:25 | Reagovat

huráááá, achich, myslela serm, že to budee tom, no super, bylo to fakt moc pekné, už se těším na další,)

19 Nelien Nelien | Web | 28. září 2006 v 0:13 | Reagovat

ÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁCH......... to- to - to- to- bylo nádherný!!!!!!!! panebože, já sem z toho ještě pořád vedle... ach lupi!! ten konec... tom je tak úžasný... tak milý a hodný a sladký a vnímavý a- a- a prostě dokonalý... tyjo... sem úplně nejvíc napnutá na další pokráčko!!!! musí bejt co nejdřív prosíííím!!! jinak to nepřežiju, zcvoknu se!! rychle rychle písej!!! :))) a to jak umřel harry... sem se málem rozbrečela... to bylo tak smutný... fakt... já sem prostě úplně vedle... NÁDHERA!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!

20 Nárië Nárië | Web | 28. září 2006 v 20:41 | Reagovat

Lupi....to bylo...nemůžu najít správný slovo, protože je to mnohem víc než skvělé,úžasné, parádní....krásný je to, moc krásný :o)))))))))

Já měla  slzy na krajíčku a to se mi ještě u žádný jiný povídky nestalo :o)))takže, klobouk dolů Lupi máš obrovitánský talent :o)))

A mimochodem :o))) moc, moc se těším na další kapitolku. Tahle končila v hodně zajímavém okamihu :o)) takže jsem napnutá jak guma od trenek :o))

21 Nelien Nelien | Web | 28. září 2006 v 22:37 | Reagovat

ahojík lupi, promiň že tě otravuju ale kdy bude pokráčko??? :)) když já už se nemůžu dočkat!!! prosím ať je co nejdřív!!! smutně koukám....

22 Kristine Kristine | Web | 29. září 2006 v 15:01 | Reagovat

všetko naj naj naj naj k narodkám nikuš=))))) chcela šom ti napíšať šmšku, ale nejdú mi pošielať-necím proč=( takže ešte raz ti oficiálne blahoželám! šladkých šedemnášť máš len raz=))

23 Lupi Lupi | Web | 29. září 2006 v 18:45 | Reagovat

jaaaaaaaaaj! baby jedne! ja mam slzy v ociach! dakujeeeeeeem!

Kristine - dakujem, ši strašne sladke dievčatko, moja:D

24 Catherine Cornelia Catherine Cornelia | E-mail | Web | 15. listopadu 2006 v 11:36 | Reagovat

To bolo... úžasné... ja... nemám slov... párkrát mi skoro pukli rebrá od potláčaného smiechu ale ku koncu som skoro plakala spolu s Lily... skrátka to je geniálne. Vážne. Máš úžasný zmysel pre humor a apre kombináciu protichodných pocitov ako smiech, plač, napätie... viac k tomu enmám čo dodať, snáď len jedno veeeeeeeeeeeeeeeeeeeľkééééééééééééééééé srdiečko!!!!!! čo jedno? Milión.!!!

25 Lupi Lupi | Web | 17. listopadu 2006 v 17:15 | Reagovat

Ješky... Catherine... sa červenám:D Vďaka!

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama