Hľadám... 7. kapitola

18. července 2006 v 16:54 | Lupi |  Hľadám...
Unavene som sa hodila na lavicu k Jamesovi a oprela sa o jeho rameno.

"Už nikdy ma nepúšťaj na babské nákupy. Prosím!" zúfalo som zvolala a nalepila sa naňho ako vlasy na žuvačku.
"A čo? Ako bolo?" opýtal sa prihlúplo Mel. Hodila som naňho vražedný pohľad.
"Strašne! Tvoja sestra je postrach! Tri hodiny som jej musela tĺcť do hlavy, že dva rúže, ktoré si vyberala sú navlas rovnaké. A k tomu tie pipky, čo si hovoria jej kamošky. Takmer sa pobili o nový druh čarovného lesku na pery!"
"Veď to nemohlo byť až také hrozné," povedal Thomas. Keď si však všimol, ako som sa skryla za Jamesa v momente, keď sa u Troch metiel otvorili dvere, súcitne si vzdychol. Dnu totiž vošlo asi desať rozchichotaných dievčat s plným rukami nákupných tašiek. Mel sa rozosmial a posadil sa tak, aby ma nebolo vidno.

"Už môžeš," povedal a ja som naňho pozrela s nekonečnou vďakou.
"Tak, a čo si nakúpila?" opýtal sa braček.
"Len darčeky, nejaké prísady... James!" šokovane som skríkla, keď sa vrhol na moju tašku a surovo sa v nej prehraboval.
"Čo to, prosím ťa, robíš?"
"Čo asi? Chcem vedieť, čo si mi kúpila. Vieš, že si moja najmilovanejšia sestra..."
"Som tvoja jediná sestra."
"Ale mám ťa najradšej a ..."
"Tak to vysyp. Chceš vedieť, či som ti kúpila tú rukavicu na metlobal?"
"Tá rukavica je geniálna! Má po sebe také drážky a preto ti strela neunikne, však Mel?"
"Hej James! Aha, kto práve prišiel!" povedal Mel, ktorý nás očividne nepočúval. Do krčmi totiž práve vošlo nejaké, mne neznáme dievča a sadlo si za pult.
"Ju som tu teda nečakal... ale veď dobre. Lúčim sa, páni," povedal braček a s výrazom nenormálneho macha sa vybral za dievčinou.
Nechápavo som ho sledovala. Čo to malo preboha znamenať? On prestal snoriť po svojom darčeku a šiel za kočkou? Žeby zmenil priority? Hou, pardon, povedala som za kočkou? Nevšimla som si, kedy James zmenil štýl. To dievča bolo totiž ako vystrihnuté z vedeckého žurnálu. Teda, malo dosť výrazné rámy okuliarov a na sebe ohoz značky kláštor milosrdných samaritánok ... Aby ste si nemysleli, že som nejaká neviem čo, jasné? To dievča pôsobilo veľmi milo, ale Jamesov typ to nieje...
"Ehm, Tom? Kto je to?" opýtala som sa nevinne.
"Volá sa Evelyn a je to jedna z bystrohlavských siedmačok. A tiež je členka dievčenského pľuvandlíkového družstva," zakončil a úsmevom.
"Pľuvandlíky? A čo s ňou chce James?"
"No čo asi?" povedal Mel akoby som bola retardovaná.
"On s ňou chce chodiť?" toto bola naozaj stupídna otázka. To musím uznať aj ja. James ešte zo žiadnym dievčaťom nechodil... Ony si to mysleli, ale realita bola iná. Ách, jaj.
Z Rokvillu sme sa dostali dosť skoro. Asi za to vdačíme Lii, ktorá k nášmu stolu hádzala pohľady typu zmestilo by sa tam ešte desať dievčat? Mel s radosťou súhlasil, aj keď išlo o jeho sestru. Dokonca prikývol na to, že je postrach a Tom sa k tomu radšej ani nevyjadroval. Aj keď by ma zaujímalo, čo na také dievčatá hovorí. No čo už.
Okolo desiatej som to zabalila s čakaním na Jamesa a šla do hajan. Určite bol niekde s tou Evelyn a ak nie, tak sa pritrafila jedna či dve ďalšie. On nikdy nemal núdzu o dievčatá.
Mala som však fakt čudný sen. Neviem, či ho označiť ako nočná mora, alebo to bola len jedna z dobre pozastrkovaných spomienok od drahého Malfyho a Dumbyho.
Ocitla som sa pri hlavnej bráne a chvíľu sa kochala pohľadom na východ slnka. Bol nádherný. Nepozorovala som ho však sama. Vedľa mňa stál Malfoy v mladšom vydaní. Mohol mať tak sedemnásť - osemnásť rokov a vyzeral dobre. No, ja viem... slabý opis, ale čo už. Vietor sa mu pohrával s vlasmi a na tvári mal taký čudný výraz. Smútok, možno aj strach. Hlavné je, že takto som ho ešte nevidela. Hej, viem, je to učiteľ, a tí sa proste stále tvária, akože sú nad vecou. Viete, ako to myslím, však?
Viac sa zababušil do koženej bundy, čo mal na sebe a ruky si skrížil na hrudi. Silno potiahol nosom a vtedy niekto prešiel cez bránu a vykrádal sa z hradu.
Malfoy so sebou chvíľu očividne bojoval. Ísť, či neísť, to je otázka...
"Na prechádzku?" opýtal sa nahlas a urobil pár krokov k utečencovi.
"Teba to nemá čo zaujímať," odpovedala mu... mama.
"Len som sa pýtal," povedal namrzene a otáčal sa na odchod.
"Tak sorry, no," nervózne sa poobzerala a zdalo sa, že tento rozhovor sa jej dvakrát nepozdáva. Všimla som si, že sa trocha chveje. Žeby od zimy?
"Na," ozval sa Malfoy a vyzliekol si bundu.
"Je chladno," podával jej ju a mama ju trocha podozrievavo prijala.
"Prečo to robíš? Nenávidíš ma."
"Sám neviem... asi... mi je zle z toho, ako to všetko dopadlo," pokrčil ramenami.
"Aj ty chceš ísť preč?" opýtala sa mama a ja som chvíľu nerozumela o čom to vlastne hovorí. Vtedy som si všimla ruksak čo mala na pleciach. Ona odchádzala. Odchádzala na cestu, z ktorej sa neplánovala tak skoro vrátiť.
"Áno," povedal prosto.
"Akosi to pre mňa nedopadlo veľmi dobre..."
"Počula som, je mi to ľúto... aj to, že tvoj otec..."
"Nie, to ti nie je ľúto. Nikomu nebude chýbať. O jedného vraha menej."
"Nebonzneš ma, však?" opýtala sa mama.
"Ved vieš, že nie," odpovedal a opäť sa otočil na odchod.
"A Draco... ďakujem..." vysúkala zo seba.
Neodpovedal. Kráčal po schodoch do hradu a ja som sa naposledy pozrela na mamu. Vlasy jej šľahali okolo tváre a ona s láskou sledovala hrad. V jej očiach sa zračili všetky zážitky a pekné spomienky. Pohladila si brucho a s hlbokým nádychom sa otočila a kráčala preč. Stála som tam na schodoch a sledovala raz jedného, raz druhého.
Nemali sa radi. Vždy som si myslela, že boli s otcom priatelia. Teraz, keď bol mŕtvy, pochopil, že to tak nemuselo byť? Ten jeho výraz... ľútosť... Asi sa mi to celé len zdalo.

Zobudila som sa celá dolámaná a ešte unavenejšia, ako keď som šla spať. Nenormálne pomaly som sa obliekla a umyla. V hlave som mala prázdno ako už dávno nie. Dookola som si prehrávala celý sen. A na schodoch ma osvietilo. Bože môj!
Začala som sa prebíjať húfmi študentov, ktorý sa ryli dole do klubovne, a predrala som sa až k schodom do chlapčenskej izby.
Presnejšie do izby Jamesa, Mela a Thomasa. Moje zaklopanie vyzeralo iba tak, že som raz, varovne, tresla do dverí a bez pozvania som ich otvorila. Kedže som to urobila dosť agresívne, všetkých som pekne pobudila. Z postelí sa vynorili dve strapaté hlavy a jeden vankúš, ktorý bol adresovaný mne.
"Preboha, Lilly!" skríkol Mel šokovane a perinu si vytiahol až po nos.
"Mel, prosím ťa. Nemáš nič, čo by som ešte nevidela," poznamenala som posmešne. No hej, v telke sa toho človek toľko dozvie...
Pribehla som k Jamesovej posteli a ostala zarazene stáť.
"On... je už na raňajkách," povedal Thomas a vstával z postele.
"Jasné," určite nespal tam, kde mal. Nikdy by si sám neustlal. Nemala som však čas zaoberať sa tým a rovno som vytiahla jeho kufor. Začala som sa v ňom prehrabovať a vyhadzovať z neho veci.
"Ehm... hľadáš niečo?" opýtal sa Mel a stále sa zakrýval.
"Hej."
"Aha... a povieš nám aj čo?" opýtal sa Tom, ktorý si sadol na Jamesovu posteľ a pozoroval moje plienenie.
"Toto!" vykríkla som celá šťastná. V rukách som mala koženú bundu, ktorú nám mama nechala. Bola to ona... len... nájsť niečo, čo sme si predtým nevšimli.
Celú som ju prevrátila a prezerala si jej futro a nášivky. A vtedy mi do oka padol maličký vyšívaní monogram. Bol na pravom rukáve a takmer splíval s farbou bundy. Pritiahla som si to bližšie k očiam a prečítala ho.
"D. M."
"Hmm?" opýtal sa Mel.
"D.M!" zopakovala som.
"A čo to prosím ťa znamená?" nadvihol obočie Tom.
"Je to jasné... Draco Malfoy," povedala som skôr pre seba, ako pre nich. Je to tá bunda, ktorú dal mame. Keby to vedel James, určite by nepatrila medzi jeho najobľúbenejšie kusy oblečenia.
Zavrela som kufor a zasunula ho späť pod posteľ. Bundu som si obliekla a takmer sa v nej aj utopila. No, je väčšia než sa zdá...
"Ehm... myslím, že sa to tvojmu bratovi nebude páčiť," nesmelo poznamenal Mel.
"No a čo?" opýtala som sa a vykročila k dverám.
"Lilly! Jemu bude jedno, že si jeho sestra. Povedal, že zabije každého, kto sa čo i len dotkne jeho bundy. Vyzeral pri tom dosť nebezpečne," varoval ma Tom.
"Áno, vyzeral hrozivo," súhlasil Mel. Len som pokrčila ramenami a opustila miestnosť. Nech sa stane, čo sa má. Možno to prežijem.
Moje kroky viedli priamo do Malfoyovho kabinetu. Keďže už bolo po raňajkách, predpokladala som, že by tam už mal byť. Nebojácne som zaklopala na dvere a čakala, kým som nepočula pozvanie.
"Ďalej!" Vošla som dnu a poriadne profesora prekvapila.
"Slečna Woolfová?" povedal šokovane.
"Ehm... ja... prišla som sa niečo opýtať," poviem vám nohy sa mi triasli jak steny keď James v sprche spieva a len som čakala, kedy sa mi podlomia kolená.
"Nech sa páči," povedal a postavil sa. Sedel totiž za stolom a čosi si tam písal.
"Dnes v noci..."
"Áno, profesor Dumbledore ma presvedčil, aby som vám to ukázal. Aj keď neviem aký to malo zmysel..." skočil mi do reči. Podyšla som bližšie k nemu a vtedy si všimol moju bundu. Najprv sa tváril ako, že sa mu to iba zdá no potom si to uvedomil. Natiahol ruku a opravil mi odstávajúci golier. Rýchlo som si ju vyzliekla a podávala mu ju.
"Myslím, že toto je vaše."
"Ja..." vzal ju do rúk a s láskou si ju obzeral.
"Vraciam vám ju. Nám aj mame poslúžila dobre... ďakujem," povedala som a otočila na odchod, keď mi ju prehodil cez plecia.
"Nie, raz som sa jej vzdal a myslím, že teraz by už nebolo vhodné prechádzať sa v koženej bunde. Na môj vek," smutne sa zasmial. Chcela som namietnuť, že vek tu nehrá žiadnu rolu. Aj tak vyzerá na dvadsať...
"Tvoj brat ju určite využije. Pamätám sa, že na ňu dobre leteli baby. Ale ak ju zničí, tak..." Rozosmiala som sa a sľúbila, že jej nič nespraví a že ju budú nosiť ešte jeho deti a deti jeho detí.
Cestou na našu fakultu som sa do nej pekne zaguzlila a rozmýšľala. Ako ináč, nie?
Uvažovala som o tej spomienke. Mama hovorila niečo ako, že to nedopadlo dobre a nenarážala na otca. Malfoyovi v tom boji zomrel otec a jemu to nebolo veľmi ľúto. Veď ho označil za vraha... Čo robil náš drahý profesor v mladosti? Mám taký pocit, že to nebolo niečo dobré. Aspoň sa to tak zdá. Ale potom, keby bol nejaký grázel či čo, nezamestnali by ho ako učiteľa. Nedovolili by predsa, aby nás učil a čiastočne aj vychovával, nejaký kriminálnik, nie? Alebo áno?
Moje myšlienkové pochody vyrušil Mel. Stál pri vchode do klubovne a vyzeralo to tak, že čakal na mňa.
"Dokelu! Kde si bola?" vyskočil na mňa.
"To ťa fakt nemusí trápiť," odsekla som mu a povedala heslo Tučnej pani.
"James sa vrátil a hľadal svoju bundu. Prevrátil celú izbu hore nohami a takmer napadol Toma, lebo si myslel, že mu ju vzal on. Keď som mu povedal, že ju máš ty, takmer vyskočil z kože. Na tvojom mieste sa pomodlím a..." bľabotal. Ja som ho však nepočúvala a vošla do klubovne. Všetky oči spočinuli na mne a tak som sa radšej rýchlo pratala do jeho izby. Musel robiť fakt veľký bordel, lebo o tom určite všetci vedia. Súdiac z tých pohľadov.
Slabo som zaklopala na dvere do izby, ale nečakala som na pozvanie.
"James?"
"Ani sa mi neukazuj na oči," ozvalo sa. Vošla som dnu a uvidela Jamesa, ako sedí na zemi a opiera sa na posteľ. Nabrala som všetku odvahu a sadla si k nemu.
"Na..." podala som mu bundu a on si ju k sebe pritisol, ako svojho malého plyšového medvedíka.
"Prepáč... ja .... musela som si niečo overiť a ..." úplne som sa zľakla. James vyzeral ako bez života.
"James... vedela som dalšiu spomienku a v nej dával Malfoy svoju bundu mame, keď utekala z domu... tá bunda je jeho," nereagoval.
"Bože... Jamie, prepáč.... Si v poriadku? James." Nič. Vôbec nič.
"Tak ja teda idem," povedala som nakoniec a postavila sa. On tam stále ticho sedel a tisol k sebe tú prekliatu vec. Keď som už v ruke držala kľučku, ozvalo sa slabé zabručanie.
"Lill? Mám ťa rád," povedal. Šokovane som tam ostala stáť. Čože ma má? Rád?
"Preboha James! Čo ti je?" vystrašene som k nemu priskočila.
"Mám ťa rád sestrička. Ale keď to urobíš ešte raz, nepraj si ma," povedal.
"To ti na tej blbej bunde až tak záleží?" vyskočila som.
"Áno," povedal prosto, "je to to jediné, čo mám. Jediné, čo má pre mňa cenu."
"Ale veď je to len bunda."
"Ale je od mamy..." sadla som si k nemu a oprela si hlavu o jeho rameno. Och, braček....
"Aj ja ťa mám rada," zašepkala som a dala mu pusu na líce.
"No, ale zas to nemusíš preháňať, okej?" zhodil ma zo seba a vstal.
"Musíš sa ísť pobaliť. Večer odchádzame na Vianočné prázdniny k Lupinovcom a na Štedrý večer, sa stretneme s celým klanom Weasleyovcov." Vyvalila som oči.
No do prdele...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa

Páči sa Vám táto Fan-fiction?

Je skvelá! 69.4% (136)
Môže byť... 18.4% (36)
Ehm... nič horšie som v živote nečítal/a! 12.2% (24)

Komentáře

1 slunenka slunenka | Web | 23. července 2006 v 21:08 | Reagovat

Jééééééééééééé já se asi picnu!!! kdypak kdy bude nová kapitolka? nebo třeba dvě?? tři???? už se strašně těším na to jak Weasleyovi zareágujou!!!  :o)))))  Hrozně poutavě píšeš!!! :o))) která je tví první povídka? :o)

2 Lupi Lupi | Web | 23. července 2006 v 21:44 | Reagovat

Jéj! Ja sa picnem! Och, ani nevieš, aká som teraz najfestrada na svete! Nova kapitola uz je na svete, ale musi este prejst prstami mojho beta. Inak, moja prva je... strasna, preto ju asi neuverejnim... :) A dakujem, za vsio:)

3 slunenka slunenka | Web | 23. července 2006 v 22:43 | Reagovat

Super!!! doufám že si tvůj beta pohne :o))) Nepovdej, určitě je skvělá jako tato ;o)))

4 happy happy | Web | 24. července 2006 v 12:54 | Reagovat

Je to super!!! Už se těším na pokračování!!

5 Lupi Lupi | Web | 26. července 2006 v 20:42 | Reagovat

Vdaka... som hroozne rada, ze sa vam to paci:)

6 Ilianaiedail Ilianaiedail | Web | 24. srpna 2006 v 12:06 | Reagovat

je to krááásnéééééééé:)))))))))))))))))))))))))))))))))))))))))))))))))))))))))))))))))))))))

7 Nárië Nárië | Web | 29. srpna 2006 v 15:24 | Reagovat

Bomba,bomba prostě bomba :o)))

8 Nelien Nelien | Web | 24. září 2006 v 0:03 | Reagovat

james je tak sladký a tak... tak kouzelný a úžasný... ten konec byl strašně krásnej!! jemei je tak roztomilý!!:))

9 Michelle Michelle | 3. srpna 2016 v 21:41 | Reagovat

Tak na tohle rodinné setkání se těším :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama