Hľadám... 4. kapitola

18. července 2006 v 16:03 | Lupi |  Hľadám...
Au, au , moja hlava. Moja úbohá hlava. Čo som jej to len spravila? Pomaly som prichádzala k sebe. Otvorila som oči a uvidela biele steny. Obzrela som sa po okolí a uľavene si povzdychla. Už som sa bála, že to so mnou nedopadlo najlepšie. Takže oči mám v poriadku. Skúsila som pohnúť rukou, nohou, uchom... áno. Všetko robí to, čo má. Pretrela som si oči a už pri mne bola madam Pomfreyová.

,,Tak čo srdiečko, ako sa cítiš?" zisťovala.
,,Hrozne... Bolí ma hlava," zabručala som.
,,To sa ti nečudujem. Veľmi škaredo si spadla. Mala si zlomenú nohu, ale už je to v poriadku. Toto vypi a prejde ťa aj tá hlava," usmiala sa a ja som exla podávaný zelený elixír.
,,A ako som sa sem dostala?" ,
,Našiel ťa bystrohlavský tím a musím povedať, že si mala šťastie. Mohla si tam ležať aj do rána a noci bývajú chladné." Takže som nikomu nechýbala. Tak to je fajn! Skutočne... Zababušila som sa do periny a prevrátila sa na bok. Hmm... mohla som tam ležať do rána? A ráno by si možno niekto uvedomil, že som neprítomná? Pochybujem! Ani pes by za mnou neštekol. Teraz aspoň vidno, ako na mne niektorým ľuďom záleží. Všetci ma majú viete kde... Privrela som oči a zamrvila sa. Po líci mi stiekla prvá z milióna sĺz, ktoré ešte dnes vyroním.
,,Čo sa jej stalo?" ozval sa mužský hlas, mne dobre známy.
,,Prepadlo sa s ňou tribúna a na pár hodín stratila vedomie. Mala zlomenú nohu, ale inak nič vážne." ,,Niekoľko hodín, vravíte?"
,,Áno. Ležala tam sama a nikto si ju nevšimol. Až bystrohlavský tím pri tréningu. Chúďa."
,,Bola tam sama?"
,,Myslím, že nie. Chrabromil tiež trénoval."
,,Tak to bolo od nich milé. Dúfam, že niektorého z nich po ceste stretnem. Strhnem mu pár bodov," a zasmial sa tým mraziacim smiechom. Premohla som sa a nezavrnela od blaha, do ktorého ma jeho smiech priviedol.
,,Ó, pán riaditeľ! Čo vás k nám privádza?" zašvitorila madam Pomfreyová.
,,Profesor Malfoy, Poppy. Potrebujem s ním hovoriť. Budete taká dobrá?" poprosil a madam odkráčala.
,,Tak?" opýtal sa riaditeľ.
,,Tak neviem. Bola tam. Sama. Prepadla sa a ležala tam v bezvedomí niekoľko hodín. Neviem či to videla."
,,A jej brat? James?"
,,Neviem... Asi sa na ňu vykašľal alebo čo. Zdá sa, že nie je po oteckovi, čo?!"
,,Draco!" napomenul ho riaditeľ.
,,Asi sme ich neodhadli. Čo si myslíš ty?"
,,O čom? Aha... áno, myslím, že to videla."
,,Dobre. Teraz radšej poďme. Necháme ju spať," začula som hlboký vzdych. ,
,Keby ešte žil, bol by šťastný, že sa na ňu môže dívať. Pohľad na Lilly bol vždy upokojujúci. Bola veselá a vždy vysmiata. Táto Lilly, je skôr ako on."
,,A videli ste jej oči?" opýtal sa Malfoy.
,,Áno, mal som to šťastie. Videl som ich hneď v prvý deň. Škoda, že až tak neskoro…"
,,Pán riaditeľ, ale… sú to určite oni?"
,,Určite," opäť si povzdychol a spolu s Malfoyom odkráčal preč. Bleskove som otvorila oči. O čom to hovorili? Alebo lepšie, o kom? Posadila som sa a začala sa obliekať. Po dlhom presviedčaní ma madam Pomfreyová pustila na fakultu. Musela som jej, ale sľúbiť, že sa budem šetriť. Cestou do klubovne som rozmýšľala, čo poviem Jamesovi. Vlastne sa ani nemám načo hnevať. Som len sklamaná …
Povedala som Tučnej pani heslo a vošla do klubovne. Sánka mi poklesla pri pohľade na tú spúšť. Ovalil ma pach alkoholu. Ľudia okolo mňa sa hlučne zabávali, hudba hlasno revala, pár študentov sedelo a pilo. Videla som Mela ako si desať centimetrov od pohára nalieva whiskey, Thomasa jak sa snaží prechrápať hudbu, videla som páriky robiť dosť odvážne kúsky, ktoré nepatria na verejnosť, ale nevidela som Jamesa. Prestrkávala som sa davom a hľadala svojho brata. Pri vchode do chlapčenských spální som zbadala jeho bundu, a tak som vošla. Po zemi sa váľali rôzne kusy oblečenia, až som došla k pootvoreným dverám s nápisom 7. ročník. Otvorila som ich a uvidela Jamesa. Ležal na posteli s dvoma dievčatami. Boli zakrytí perinou, ale ľahko sa dalo zistiť, čo sa tu dialo. Sklopila som zrak. Nehľadal ma. Našiel si oveľa zaujímavejšiu prácu. Čo by ho mohla zaujímať jeho hlúpa sestra. Radšej som zavrela dvere a zišla dole do klubovne. Musela som sa oprieť o stenu a zhlboka dýchať. Zbadala som však dosť divo sa tváriaceho chalana ako sa ku mne približuje. Pre istotu som sa začala vzďaľovať... Ešte toto mi chýbalo. No fakt.
,,Kam sa tak ženieš, zlatko?" chytil ma za habit a pritiahol k sebe. Fuj! Tiahol z neho alkohol a cigarety. Všetkou silou som sa mu vytrhla a utekala preč. Toto bola posledná kvapka. Nič teraz nie je dôležité. Len utekať. Bežať čo najďalej… až na koniec sveta. Tam, kde budem len ja. Zastavila som sa až pri jabloni v najodľahlejšej časti areálu. Udýchane som sa o ňu oprela. Tu už môžem. Tu som sama.
Chcete vedieť, čo som urobila? Rozplakala som sa. Rozplakala som sa tak, ako nikdy. Najhorkejšie a najsrdcervúcejšie ako to len šlo. Proste som sa hodila do trávi a plakala. Plakala nad sebou, nad Melom, Tomom, Jamesom, nad našimi, nad tými spomienkami, ktorým vôbec nerozumiem, ešte aj nad sebou. Ale to som už asi spomínala.
,,Slečna Woolfová? Lilly?" ozvalo sa nado mnou. Nedokázala som sa pozrieť hore. Ten hlas som spoznala. Len on dokázal privolať húf zimomriaviek na môj chrbát. Prečo ma musel takto vidieť? Prečo on? Kľakol si ku mne a ja som zacítila jeho pohľad na svojom chrbte. Nastúpil ďalší príval sĺz. Rukávy som už mala úplne zmáčané, ale ja nie a nie prestať. V tom urobil niečo, čomu stále nemôžem uveriť. No... jemne ma chytil za lakte a posadil ma. Samozrejme, že som sa nebránila. Viac - menej som sa k nemu nahla a oprela sa o jeho rameno. Trochu zmeravel ale viete si predstaviť ako mi na tom vtedy záležalo, nie? Veď keď ste nešťastný je vám jedno u koho sa vyplačete.
A tak som mu rumázgala na pleci a pritom vdychovala jeho nádhernú vôňu. Pravdu povediac, tisla som sa naňho ako mucha na lekvárovú buchtu. Vôbec nevedel čo má robiť a tak ma len nemotorne hladkal (ak sa to dá tak povedať) po vlasoch a ja som sa začala upokojovať. Veď už bolo načase, no nie? Stále som si však v hlave prehrávala tú poslednú spomienku. Prečo som videla aj tých dvoch? Prečo sa otec rozišiel s mamou a prečo musím mať takéto vízie práve ja? No ale… dievča s potrhanou blúzkou nazvalo toho chalana Ronald. Ronald Weasley. A Ronald povedal, že o chvíľu príde jeho sestra, ale prišla Ginny. Alebo žeby… ale to nie… a možno áno… Áno!
Myslím, že moje srdce vynechalo pár úderov. Musím to povedať Jamesovi, Tomovi a aj Melovi… Ježiši Kriste, Mel! Vytrhla som sa Malfoyovi z náručia a upaľovala do hradu. Asi som mu mala niečo povedať, ale teraz musím urobiť jednu vec. Teraz ide o život!
Vybehla som hore a vychŕlila heslo na Tučnú pani. Oslava sa pomaly končila... Väčšina populácie Chrabromilu už bola taká opitá, že sa nevládala ani hýbať. Vysliedila som Mela a ako šialená dobehla k nemu. Schytila som ho za golier a zatriasla ním. Nech sa preberie, nie?
"Hmmbalblahm" zamumlal. "Mel! Preber sa! Ihneď!" triasla som ním jak zmyslov zbavená. Otvoril zlepené oči a snažil sa na mňa zaostriť.
"Mel hneď mi povedz ako sa volá tvoj otec! Mel! Tak hovor!" kričala som naňho.
"V-volá sa R-R-Ron," ledva zo seba dostal.
"Ronald, myslíš?"
"Áno," zašepkal a vrhol sa na bok, aby mohol hodiť šabľu. Hľadela som naňho, no myšlienkami som bola úplne inde. Práve som zistila meno mojej matky a meno najlepšieho priateľa môjho otca! Kľúčom k zisteniu, kto som a prečo zomreli naši, je jedna jediná rodina. Weasleyovci.

"Ahoj! Ja som Lilly. Lilly Weasleyová... To si povedal mne? Povedal si to mne??? Vieš s kým sa vôbec rozprávaš?! JA som Lilly Weasleyová." Bože, čo to robím? Ja sa normálne rozprávam zo zrkadlom! Aj keď... s kým by som sa mala rozprávať, ak nie sama zo sebou?
S Jamesom som sa pohádala ako ešte nikdy. Povedala by som, že až do krvy, ale tá nebola jeho ani moja. Hádali sme sa totiž na Starostlivosti o zázračné tvory a nechtiac som poranila murtlapa. Tak mu treba, nemal sa toľko vrtieť. Kedže sa James so mnou nebaví (a ja s ním), nerozpráva sa so mnou ani polovica Chrabromilu. Vedela som, že je obľúbený, ale že až takto... To ma fakt šoklo. Nepovedala som mu ani o zistení a neprezradila som mu mu ani, že jeden z jeho najlepších kamošov je s najväčšou pravdepodobnosťou náš bratranec. Pri každej príležitosti som sa na Mela usmievala a prihovárala sa mu. Musím priznať, že bol zo mňa zjavne dosť nervózny a červeneli mu uši. Je to také roztomilé... Ale vždy, keď zazrel Jamesa, smutne sa na niečo vyhovoril a ubzikol. Takže naozaj som v poslednom čase strašne osamelá a točím sa v jednom kole. Škola, úlohy, spánok, škola, úlohy, spánok, atď... Malfoy sa na mňa ani nepozrie a ani sa mu nečudujem. Prekročí hranice učiteľ - žiak a tak nádherne sa ma snaží utešiť a ja čo urobím? Bez slovka mu zutekám. Aj som sa snažila ospravedlniť a poďakovať... On však len chladne odbil moje snahy a bolo to. Ale viete čo??? Niekto sa so mnou predsa len baví!!! Hádajte! Netušíte, však? Uzavrela som priateľstvo s Argusom Filchom! Áno, presne tak. Šokujúce, čo? Je to skutočne milá historka.
Totiž, raz večer, keď sa mi minul šampón (ktorý si sama vyrábam) som sa odkradla do školských zásob s prísadami do elixírov a hľadala som tam nejaké... prísady, samozrejme. A on ma tam načapal. Už mi udeľoval trest, keď som mu navrhla dohodu. Nezrazí mi žiadne body a neudelí trest, ak mu budem pomáhať. Nie pri špehovaní spolužiakov, ale s prípravkami na čistenie. Úbohý šmukel váhal. Pripomenula som mu pleseň na treťom poschodí a blchy pani Norisovej. Tá mačka vyzerá skutočne zúbožene. Odprisahala som mu, že ak ani jeden z mnou pripravených elixírov nebude fungovať, dá mi trest na celí školský rok. Elixíry sú môj koníček. Rada si pripravujem rôzne masti, voňavky, šampóny a aj pre Doris som vymyslela aviváž. Odvtedy bolo nosenie rolákov radosť... Viete, neelektrizovali sa mi vlasy. Po našej dohode bola spokojnosť na oboch stranách. Ja som si pískala pri varení a on pri čitení plesne. A pani Norisová konečne vyzerá ako mačka! Filch nie je až taký zlý... Je len zatrpknutý a tak. Pár študentov ma videlo v jeho spoločnosti a na popularite mi to nepridalo. Pochopiteľne. No, ale prejdime na zaujímavejšiu tému. Dnes je Halloween a robí sa akási oslava vo Veľkej sieni. Vraj takéto oslavy bývavali veľmi rezké ale potom prišli zlé časy a teraz sa snažia navrátiť do starých koľají. Posledných osemnásť rokov (to som sa dozvedela na dievčenských záchodoch). Aspoň sa trocha odreagujem. Na háro som si vyliala môj vlastný vynález na zbrčkavenie vlasov a obliekla si čierne šaty po kolená s krátkym rukávom. S úsmevom som si obula milované číňanky a vykročila na večeru. Sieň bola nádherná. Vo vzduchu poletovali sviečky, vyrezávané tekvice a húfy netopierov. Stoly sa prehíbali pod kopou sladkostí a z celého miesta proste sršala tá správna nálada... Dumbledore povedal pár slov, ktoré mi nedávali zmysel, jedným šmahom prútika vyčaroval pódium a naň vyskočili ľudia s hudobnými nástrojmi. Sudičky. Počula som, že v Anglicku sú varený-pečený, ale hrať som ich ešte nepočula. Dúfam, že tu platí to, že vekom sú veci lepšie...

Zábava to bola teda na úrovi, to musím uznať. Hudba bola senzačná, punč chutný, ľudia tancovali o dušu a ja som sa na pár výkonoch zbávala. Pri stole. Ako inak. Nikto po mňa neprišiel aby som s ním tancovala. Mel s Tomom menili partnerky ako ponožky, keď je vonku mokro a James samozrejme nezaostával. Jeho pozornosť však stále mierila na jednu časť sály. Stál tam húf dievčat, sústredených okolo jednej fakt peknej čiernovlásky. Dievčatá si zvyčajne dopodrobna neprezerám ale táto ma niečím zaujala. Vlasy mala husté tak po plecia a bola vysoká a štíhla. Veľmi pekne sa usmievala a oči jej žiarlili. Pri pohľade naňu som sa musela usmiať aj ja. Bude to asi veselé stvorenie. A James mal o ňu očividný záujem.
"Ahój! Čo tak sama?" vybafol na mňa Mel až som nadskočila.
"Veď ty dobre vieš prečo som tak sama..." povedala som smutne. Až mu ovisli uši. Doslova.
"Prečo sa neudobríte?" skoro žobronil.
"Nemôžem... kým na sebe nedá poznať, že je mu to aspoň trocha ľúto!"
"Lilly buď rozumná. Aspoň ty." Otvorila som ústa, že mu odpoviem ale v tom James cez celú sieň zakričal: "Nebav sa s ňou! Zbytočne mrháš čas na takú..." to čo chcel povedať som už nepočula. To pekné dievča doňho totiž vrazilo a on sa roztiahol na zemi.
"Óó, prepáč," neúprimne prehodila jeho smerom a prichádzala ku mne. Mel už za ten čas bežal bračekovi na pomoc.
"Čo si tomu idiotovi spravila?" opýtala sa.
"Narodila som sa," a otrávene som zdvihla jedno obočie.
"Tak to bol preňho určite hrozný úder," naoko sa zhrozila.
"Bol a ešte aj bude," zašepkala som a ona sa rozosmiala.
"Páčiš sa mi," povedala, "ja som Lia. Lia Weasleyová." A široko sa usmiala. Páčim sa jej? Ha? A inak -šokla ma! Weasleyová???
"Zaskočila som ťa, však? Pýtaš sa, ako to, že nie je ryšavá ako všetci Weasleyovci? Niesom ryšavá lebo som sa odfarbila... nenávidím svoje vlasy." Oči sa jej až zúžili.
Zaškerila som sa na ňu a povedala: "Veľmi ma teší. Ja som Lilly Woolfová."
"Lilly? Aké milé meno! A nevšímaj si toho chalana. Je to len arogantný frajer."
"Veď ja viem."
"Takých ako je on neznášam. Myslia si o sebe bohviečo a sú to len nanič idioti. Odkiaľ ho vlastne poznáš?" opýtala sa odrazu.
"Je to môj brat." Ostala s otvorenými ústami.
"T-to... och... ehm... prepáč."
"Neospravedlňuj sa. Máš pravdu," usmiala som sa naňu a jej zase zasvietili oči. "Takže Weasleyová? Si v nejakom príbuzenskom vsťahu s Melom?" dúfam, že áno. To by bola moja sesternička. to by bolo celkom fajn. Teda. Ďalší člen do mojej zatiaľ neexistujúcej rodiny. Čiže - jupí.
"Áno. Je to môj starší brat," opäť ma šokla. Mel nikdy nespomínal, že má sestru.
"Nechváli sa mnou. A ani ja ním ak mám byť úprimná."
Jupí! Hurá! Vivat! Heuréka!
Celý zvyšok večera sme predebatovali. Hodnotili sme každého chalana a poohovárali dievčatá, ktoré mali krajšie šaty ako Lia. Aj keď nie som príliš na takéto veci... raz sa môžem premôcť no nie? Heh, a myslím, že budeme dobrými priaťeľkami. Alebo len priateľkami.
A viete čo by ma zaujímalo? Koľko tých Weasleyovcov vlastne je?
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa

Páči sa Vám táto Fan-fiction?

Je skvelá! 69.4% (136)
Môže byť... 18.4% (36)
Ehm... nič horšie som v živote nečítal/a! 12.2% (24)

Komentáře

1 slunenka slunenka | Web | 23. července 2006 v 19:43 | Reagovat

jachacháááá jsem čím dál víc nadšená!!! :oDDD

2 Nárië Nárië | Web | 29. srpna 2006 v 14:40 | Reagovat

je to fakt skvělí... :o))))))))))

3 Nelien Nelien | Web | 22. září 2006 v 23:51 | Reagovat

johohoo!! toje super!!! fakt boží! :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama